S príchodom letných mesiacov sa opäť začínajú zaznamenávať enormne vysoké teploty. V súvislosti s nimi sa tvoria rôzne prírodné katastrofy, najmä v podobe požiarov.

Jeden z príkladov tvoria lesné požiare v Kanade, ktoré ohrozili mnohé ekosystémy. Ako uvádza portál Teraz.sk, kanadské úrady na ochranu životného prostredia na začiatku júna zaevidovali 416 aktívnych požiarov, pričom 203 sa klasifikovalo ako nekontrolovateľné, nakoľko niektoré hasičské posádky museli ustúpiť. Zároveň úrady v provincii Québec hlásia znepokojenie ohľadom toho, že tento bezprecedentný jav by mohol trvať počas celého leta.

Požiare na území Kanady naberajú od začiatku tohto roka na intenzite. V súčasnosti sa k ním pripisujú škody v podobe 4,6 milióna hektárov vyhorených porastov, čo je v porovnaní s minulými desaťročiami výrazne nad priemerom.

Historicky najteplejší deň

Už niekoľko rokov internetom koluje obrázok, ktorý znázorňuje, že ide o posledné chladné leto. Síce mnoho ľudí túto situáciu aj napriek rôznym výstrahám zľahčuje, k prekročeniu priemernej teploty o 1,5 stupňa Celzia naša planéta pomaly, ale isto smeruje.

Ako sme informovali v našom predošlom článku, vedci už od roku 1988 varujú pred zrýchlenými klimatickými zmenami. Dokonca i generálny tajomník OSN Antonio Gutteres uviedol, že ľudstvo sa nachádza na tenkom ľade, ktorý sa rýchlo topí.

Kanada od začiatku tohto roka zaznamenala mnohé intenzívne požiare. Zdroj: pexels.com

INZERCIA

Naznačuje tomu aj najnovšie meranie amerických meteorológov, ktoré vykazuje, že pondelok bol rekordne najteplejším dňom na svete. Jeho výsledok po prvýkrát prekročil priemernú hodnotu 17 stupňov Celzia, píše portál ScienceAlert.

Konkrétne išlo o 17,01 stupňov Celzia, pričom išlo o prekonanie minuloročného rekordu, ktorý sa stanovil 24. júla minulého roka. Ide o výrazný teplotný nárast, nakoľko v rozmedzí rokov 1979 až 2000 sa priemerná teplota na začiatku júla pohybovala v priemere 16,2 stupňov Celzia.

Rekord však musia potvrdiť ešte ďalšie merania, nakoľko začiatok leta na severnej pologuli ho môže čoskoro prekonať. Priemerná globálna teplota zvykne pokračovať v raste až do konca júla alebo začiatku augusta. Zároveň aj počas minulého mesiaca dosiahli tieto hodnoty teplotný vrchol, aký kedy jednotka na monitorovanie klímy zaznamenala.

Počas budúceho roka možno s veľkou pravdepodobnosťou zaznamenať ešte vyššie teplotné rekordy. Môže za to nástup javu El Nino v Tichom oceáne, ktorého existenciu potvrdila Svetová meteorologická organizácia. Výnimku však netvoria ani hrozby v podobe ľudskej činnosti, pričom každoročne sa do atmosféry uvoľní približne 40 miliárd ton oxidu uhličitého.

Dôsledky klimatickej hrozby pre spoločnosť

Každoročne zaznamenávame čoraz viac intenzívne požiare, zemetrasenia či iné formy prírodných katastrof, prostredníctvom ktorých sa zasahujú najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva. Výnimku netvorí ani zvýšený počet úmrtí na vysoké teploty, pričom najväčšiemu riziku sú vystavení seniori a deti.

Ako píšeme v našom predchádzajúcom článku, klimatická vedkyňa Friederike Otto tvrdí, že najteplejšie roky, aké sme doposiaľ zažili, budú medzi najchladnejšími v rámci jednej generácie. Ako však tieto zintenzívňujúce sa zmeny klímy budú pôsobiť na planétu a obyvateľstvo?

Oficiálna webová stránka Európskej únie uvádza, že dôsledky budú mať nielen na ľudí a prírodu, ale aj obchodnú činnosť. V prípade prírodných zmien na čele stoja vysoké teploty, ktoré môžu spôsobiť zvýšenú úmrtnosť, zníženú produktivitu a poškodenie infraštruktúry. Zároveň vyššie teploty môžu spôsobiť aj posun v geografickom rozložení klimatických pásiem. Na základe toho sa zmení rozloženie mnohých rastlín a živočíchov, čo môže zapríčiniť až ich vyhynutie.

Americkí meteorológovia zaznamenali pondelok ako historicky najteplejší deň. Zdroj: pexels.com

Prírodné zmeny tvoria značnú hrozbu pre pobrežné oblasti, nakoľko s nimi súvisí zvýšenie hladiny morí. Jeden z predpokladov poukazuje na to, že do konca tohto storočia sa hladiny morí na území Európy zvýšia priemerne o 60 až 80 centimetrov. Kľúčovým faktorom, od ktorého tento jav závisí, bude tvoriť rýchlosť topenia pevninského ľadovca v Antarktíde.

Zároveň sa predpokladá, že zvýšenie hladiny morí môže negatívne ovplyvniť aj dostupnosť sladkej vody. Stojí za tým najmä prienik morskej vody k hladinám podzemnej vody.

V prípade obyvateľstva najzraniteľnejšia skupina bude pozostávať z ľudí žijúcich v mestských oblastiach, ktorí nedisponujú s vysokým príjmom a majetkom. Dané zmeny zároveň povedú k migrácii, čo ovplyvní staršie generácie, ktorých mobilita sa vekom obmedzuje. V prípade otázky zamestnanosti budú hrozbe vystavené najmä pracovné pozície v hospodárskom odvetví, a to vo všetkých členských štátoch Európskej únie.

Zmeny pocíti aj cestovný ruch, pričom sa im nevyhnú ani súčasné obľúbené dovolenkové destinácie na juhu Európy.