Vedecké riadenie, ktorého základy položil Frederick Winslow Taylor na prelome 19. a 20. storočia, predstavovalo revolučný prístup k organizácii práce. Z toho, čo malo byť len metódou, ako zvýšiť efektivitu a produktivitu podnikov, sa napokon stala nepísaná povinná jazda pre všetkých manažérov a riaditeľov. Otázkou však je, či to platí aj dnes.

Prielom, ktorý umožnil vzostup priemyslu

Frederick Winslow Taylor bol človek z fachu. Pracoval ako strojný a neskôr hlavný inžinier v spoločnosti Midvale Steel Works, kde bol svedkom neúčinného riadenia. Všímal si, že pracovníci robia jednu prácu rôznymi spôsobmi, často neúčinnými, pričom vedenie im neposkytovalo spätnú väzbu. Začal sa preto sústreďovať na to, čo dnes voláme vedecké riadenie alebo vedecký manažment. Sústredil sa na to, ako pracovať s pracovníkmi v záujme zvýšenia produktivity a efektívnosti.

Tento prielom ani nemohol prísť v dôležitejšej dobe. V dobe nastupujúcej industrializácie, kedy vznikali železnice, oceliarne a výroba automobilov, bolo nevyhnutné optimalizovať procesy a výrobu tak, aby boli efektívne. Nástrojom na ich systematizáciu a dosiahnutie vyššej efektivity sa stala práve metóda vedeckého manažmentu, ktorú vytvoril Frederick Winslow Taylor.

Napriek tomu, že ide o prelomovú metódu, ktorá výrazne zdokonalila doterajšie procesy a efektivitu výroby, nie je v našich končinách dostatočne využívaná. Mnohé firmy stále nemajú zavedený systematický prístup k práci a ťažko prenikajú na zahraničné trhy, pretože nezvládajú organizáciu. Práve metóda vedeckého manažmentu, ktorá detailne popisuje procesy a systém práce, umožňuje firmám efektívne riadiť procesy, rásť a expandovať na nové trhy podľa potrieb a dopytu po ich produktoch a službách.

Systém riadenia firiem založený na vedeckom manažmente je rovnako efektívny nielen v súkromnom sektore, ale aj pri riadení štátu a jeho inštitúcií.

Frederick Winslow Taylor (20. marec 1856, Germantown, Pensylvánia, USA – 21. marec 1915, Philadelphia)

INZERCIA

Reakcie doby neboli priaznivé. Neprekvapivo.

Taylorove myšlienky vyvolali v dobe svojho vzniku búrlivé diskusie. To je, napokon, údel všetkých revolučných vynálezov, metód a vôbec inovácií.

Zatiaľ čo niektorí považovali Taylorove metódy za prielom v oblasti manažmentu, iní kritizovali ich dehumanizačný charakter a zameranie na kvantitatívne ukazovatele na úkor kvality práce a spokojnosti zamestnancov.

Vedecké riadenie však napokon malo významný vplyv na vývoj priemyslu. Prinieslo výrazné zvýšenie produktivity, umožnilo hromadnú výrobu a znížilo výrobné náklady.

Na druhej strane viedlo k monotónnej práci a zvýšenému pracovnému tlaku.

Taylorov prístup sa opieral o štyri základné princípy:

1. Výber správnej metódy vedeckou metódou: Najefektívnejší spôsob dokončenia úlohy nájdeme vtedy, keď sa sústredíme na objektívne fakty a dáta s cieľom zvýšenia produktivity a zisku.
2. Priradenie úloh pracovníkom na základe ich prirodzených zručností: Metóda poukazuje na potrebu spoznávania svojich pracovníkov a odhaľovania, v čom sú dobrí. Osoba poverená vedením ich má umiestniť tam, kde budú ich zručnosti najužitočnejšie.
3. Monitorovanie výkonu pracovníkov:  Ak sú niektorí pracovníci zmätení alebo neproduktívni, je na ich manažéroch, aby zakročili a problém vyriešili. Sledovanie zamestnancov zahŕňa nielen hodnotenie výsledkov, ale aj samotného priebehu práce v pracovnom čase.
4. Optimálne rozdelenie pracovného zaťaženia medzi pracovníkov a manažérov: V dobre fungujúcej firme musia manažéri plne chápať, ako plánovať prácu a školiť pracovníkov. Pracovníci zasa musia plne rozumieť tomu, ako tieto plány implementovať. Práve pochopenie cieľa všetkými stranami sa ukazuje ako celkom kľúčový faktor vedúci k úspechu.

Práca v minulosti bola ťažká, ale aj neefektívna. Ucelené a systematické vedenie bolo nevyhnutné. (zdroj: Museums Victoria @unsplash.com)

Aj keď sa základné princípy vedeckého riadenia môžu zdať  zastarané, mnohé z jeho myšlienok sú stále aktuálne. Moderné manažérske teórie a nástroje, ako napríklad štatistická analýza dát, simulácie a optimalizačné algoritmy, sú priamym dôsledkom Taylorovho prístupu.

Dnešné podniky však musia zohľadniť aj ďalšie faktory, ako sú motivácia zamestnancov, ich kreativita a schopnosť prispôsobovať sa zmenám. Preto sa súčasné manažérske prístupy zameriavajú na vyváženie požiadaviek na efektivitu s potrebami zamestnancov a spoločenskou zodpovednosťou.

Je potrebné zohľadniť skutočnosť, že Taylorove metódy spred viac ako storočia sú aj obrazom vtedajšej doby. V časoch, keď sa na záujmy a potreby zamestnancov nekládol prakticky žiadny dôraz, predstavovalo vedecky podložené vedenie ľudí významný skok vpred. Prvýkrát sa začalo otvorene hovoriť o tom, že aby všetko fungovalo ako má, musí každému vedúcemu záležať aj na svojich pracovníkoch a tí zasa musia rozumieť cieľom podniku.

Výroba v minulosti a dnes. Ruka v ruke s technologickým pokrokom sa vyvíjal aj manažment. Základy toho súčasného nachádzame práve v Taylorovom vedeckom prístupe k vedeniu.

Nájde uplatnenie aj v 21. storočí?

Budúcnosť vedeckého riadenia je úzko spojená s rozvojom nových technológií, ako je umelá inteligencia, robotika a internet vecí (IoT). Tieto technológie umožnia ešte väčšiu automatizáciu a optimalizáciu výrobných procesov, pričom, zdá sa, sme svedkami zásadnej historickej zmeny. Akoby ľudia-jednotliví pracovníci- začínali byť ľahko nahraditeľní.

Toto prináša nové očakávania, ale aj povinnosti a potreby. Budúce manažérske prístupy budú musieť klásť ešte väčší dôraz na rozvoj ľudského kapitálu, spoluprácu, kreativitu a schopnosť riešiť komplexné problémy.

Konečne aj na Slovensku

Celkom kuriózne je, že v slovenskom preklade zatiaľ knihu The Principles of Scientific Management od  autora Frederick Winslow Taylor nenájdete.  Je pozoruhodné, že táto dnes už klasická príručka manažmentu nebola preložená do slovenčiny, a tak ju musia študenti, manažéri, riaditelia, vedúci pracovníci vôbec čítať v angličtine.

To sa však zmení už začiatkom októbra. Pod hlavičkou vydavateľstva United Philanthropy, ktorá v minulosti vydala vzdelávacie publikácie ako Paradox prosperity, Dilema inovátora od Claytona M. Christensena a fantastickú publikáciu o rozvoji Singapuru Z tretieho sveta medzi elitu, práve začiatkom októbra uvádza na trh prvý slovenský preklad knihy Princípy vedeckého manažmentu. O dostupnosti a cene v predaji budeme priebežne informovať.