Ľudia majú prirodzene intuitívny zmysel pre to, čo je zdravé – stáť je lepšie ako sedieť, cvičenie je skvelé pre celkové zdravie a kvalitný spánok je nevyhnutný. Ak však cvičenie vo večerných hodinách môže narušiť náš spánok alebo v nás vyvoláva pocit potreby viac sedavého pohybu, aby sme sa zotavili, vynára sa kľúčová otázka – aký je teda najlepší spôsob, ako vyvážiť 24 hodín, aby sme optimalizovali svoje zdravie?

Vedci pod vedením Christiana Brakenridgea hľadali odpoveď na otázku, ako najlepšie rozdeliť čas v priebehu dňa tak, aby to malo pozitívny vplyv na ľudské zdravie. Výskum sa pokúsil odpovedať na túto otázku v súvislosti s rizikovými faktormi srdcových ochorení, mŕtvice a cukrovky, informuje portál theconversation.com.

2 hodiny a 12 minút by mali byť venované ľahkým aktivitám, rovnako toľko by sme mali športovať. Zdroj: unsplash.com

Spomínaný odborník zdieľal výsledky výskumu, z ktorých vyplýva, že optimálny spánok by mal byť dlhý 8,3 hodiny. Túto dĺžku vedci označujú za najlepšiu pre regeneráciu tela aj mysle. Ďalšie 2 hodiny a 12 minút by mali byť venované ľahkým aktivitám, ako je pomalá chôdza alebo nenáročné domáce práce.

Ďalšie 2 hodiny a 12 minút denne, je vhodné venovať stredne náročným až náročným aktivitám, akými sú rýchla chôdza, beh alebo iný šport. 5 hodín a 12 minút by sme mali stáť a iba zvyšných 6 hodín môžeme podľa odborníkov sedieť bez toho, aby to malo výrazne negatívny vplyv na naše zdravie.

Senzory odhalili pravdu

V rámci odbornej štúdie bolo sledovaných 2-tisíc dospelých osôb počas siedmich dní pomocou snímačov a senzorov, ktoré dokázali interpretovať ich fyzické správanie.

INZERCIA

Na začiatku výskumu bol účastníkom zmeraný obvod pása, hladina cukru v krvi a citlivosť na inzulín. Údaje z telesných senzorov a hodnotenia boli analyzované a následne porovnávané s ukazovateľmi zdravotných rizík, ako je skóre rizika srdcových ochorení a mŕtvice. Na základe získaných dát bol potom vytvorený model.

Pomocou tohto modelu vedci prešli rôzne kombinácie spánku, sedenia, státia, ľahkých a náročnejších aktivít. Nakoniec našli niekoľko kombinácií s najnižším rizikom srdcových ochorení a optimálnou hladinou glukózy v krvi. Ukázalo sa napríklad, že ľahká fyzická aktivita (definovaná ako chôdza tempom menším ako 100 krokov za minútu) má silnú súvislosť s hladinou cukru, a to najmä u ľudí s diabetom 2. typu.

Krátka prechádzka každú hodinu, ale zvlášť po obede, môže zlepšiť metabolizmus. Zdroj: unsplash.com

Pozor na dlhé sedenie

Ďalšie získané poznatky ukazujú, že pravidelné prerušovanie sedenia ľahkou fyzickou aktivitou (napríklad 3 až 5 minút trvajúca prechádzka každú hodinu), môže zlepšiť metabolizmus, a to najmä po obede. K tomuto účelu slúžia aj všetky múdre hodinky a náramky. Ak ich máte, určite vám to pravidelne radia.

Brakenridge však dodáva, že tieto zistenia sú zatiaľ len predbežné. Ide o prvú štúdiu rizika srdcových ochorení a cukrovky v súvislosti s optimálnym využitím 24 hodín. Výsledky bude podľa jeho slov nutné ďalej potvrdiť dlhšími perspektívnymi štúdiami.

Doterajšie výsledky vedeckého bádania boli publikované v renomovanom odbornom časopise Diabetologia. Ako naznačuje názov, toto periodikum sa špecializuje na publikovanie výsledkov výskumu v oblasti diabetológie. Ide o jeden z hlavných medzinárodných časopisov, ktorý prináša nové poznatky o diabete, jeho liečbe a súvisiacich metabolických poruchách.

Aj keď tento výskum bude potrebovať ešte ďalšie poznatky a dôkazy, aby sme sa o neho mohli skutočne opierať, aj bez neho s istotou vieme, že sedavý spôsob života nášmu zdraviu neprospieva. Dlhodobé sedenie má negatívne účinky hlavne na pohybový aparát. Telo sa snaží kompenzovať nesprávne držanie tela pri sedení, čo následne vedie k adaptácii. Keď väčšinu času trávime v sede, nevyužívame celý rozsah pohybu v kĺboch. To má za následok skrátenie a kontrakciu svalov. Veľa presedených hodín a málo pohybu neprospieva ani nášmu tráveniu a fungovaniu metabolizmu.