Európsky kontinent počas svojej bohatej histórie zaznamenal niekoľko období, kedy dochádzalo k výmene národov, ktoré na ňom žili. Na základe viacerých faktorov došlo k azda najznámejšiemu sťahovaniu národov, takzvané veľké sťahovanie národov. Za hlavné dôvody migrácie sa považuje tlak Hunov a súvisiaca turkická migrácia zo Strednej Ázie.

Aj v dnešnej dobe sa pasujeme s problémami, ktoré môžu zapríčiniť ďalšiu veľkú vlnu migrácie. Jedným z dôsledkov klimatickej krízy je zvyšovanie morskej hladiny, čo negatívne ovplyvní prímorské oblasti v nasledujúcich rokoch, uvádza National Geographic.

Jedinou šancou na záchranu týchto obyvateľov je ich presťahovanie do bezpečnejších lokalít. Vedci sa nedomnievajú, že k zatopeniu celých miest alebo krajín nedôjde čoskoro, no pokiaľ zostaneme voči globálnemu otepľovaniu nečiní, ide o jeden z možných scenárov. Existuje teda možnosť, že by sa ľudská rasa jednoducho presunula na inú planétu?

Morská hladina narástla od roku 1880 o približne 23 centimetrov. Zdroj: unsplash.com/@kellysikkema

Elon Musk, najbohatší človek na Zemi už niekoľko rokov plánuje cestu na Mars, kde chce založiť aj ľudskú kolóniu. Portál Fontech píše, že jeho plán chcel naplniť do konca roku 2024, neskôr to presunul na rok 2026 a jeho najnovší scenár ráta s rokom 2029.

Avšak ani tento plán sa nezdá každému ako reálny. Astrofyzik Roman Nagy z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského pre Hospodárske Noviny povedal: „… nepredpokladám, že k úspešnej misii na Mars dôjde skôr ako za 10 rokov.“

Neľahká výzva

Aj napriek Muskovej optimistickej predstave, kedy sa tento míľnik ľudskej histórie podarí, to však nebude také jednoduché. Kolonizácia červenej planéty totiž naráža na niekoľko problémov, ktoré situáciu komplikujú.

Keďže všetky planéty slnečnej sústavy obiehajú Slnko po rozdielne dlhej obežnej dráhe, cesta na túto planétu je možná iba v určitom období. Približne raz za 2 roky je planéta Zem a Mars najbližšie pri sebe, čo môžu využiť, aby na ňu docestovali za použitia, čo najmenšieho množstva raketového paliva, uvádza NASA.

Dve planéty sú od seba vzdialené približne 480 miliónov kilometrov, čo znamená, že cesta na neosídlenú planétu môže trvať 7 mesiacov. Ide teda o dlhotrvajúcu cestu, ktorá zároveň môže byť nebezpečná, kvôli všadeprítomnej kozmickej radiácií. Tá by mohla zapríčiniť vznik rakoviny u členov posádky.

Ak sa táto extraterestriálna cesta podarí a ľudia by naozaj vstúpili na povrch neobývanej planéty, musia sa o seba postarať sami. Ako informuje webová stránka televízie BBC, vesmírna kolónia sa z dlhodobého hľadiska nemôže spoliehať na pravidelné zásielky zo Zeme. Ich cena by bola totiž astronomická.

Produkciu elektrickej energie z časti pokryjú solárne panely. Zdroj: unsplash.com/@sungrowemea

Aj napriek nehostinným podmienkam planéty, existuje možnosť vypestovať potravu prostredníctvom vertikálneho farmárčenia. Vedci sa ďalej domnievajú, že na Marse sa vyskytuje voda vo forme ľadovcov. Tá sa môže taktiež skrývať pod povrchom. Na ďalšiu expanziu kolónie môžu využiť bohaté zásoby rôznych nerastných materiálov, akými sú napríklad železo, hliník, titán.

Plánované lety

Americká vládna agentúra Nasa síce v minulosti dostala prvého človeka na mesiac, no oproti Muskovi je skeptickejšia. Tá totiž plánuje vyslať 4-člennú posádku smerom k Marsu až koncom 30. alebo začiatkom 40. rokov tohto storočia.

Avšak na povrch neprebádanej planéty sa dostanú iba dvaja z nich, píše portál Techbox. Aby na povrchu nehostinnej planéty prežili plánovaných 30 dní, bude na nich čakať vopred pripravený pretlakový rover a 25 ton zásob a potrebného náradia. Na kozmickú loď sa neskôr dostanú pomocou predom doručeného a natankovaného modulu.

Súkromná spoločnosť SpaceX, ktorú vlastní už spomínaný miliardár Elon Musk, si túto cestu však predstavuje úplne inak. Webová stránka spoločnosti uvádza, že ich vesmírna raketa Starship pristane priamo na planéte, odkiaľ sa vráti naspäť na Zem.

Tá bude najprv dotankovaná na obežnej dráhe Zeme, a po pristáti posádka využije molekuly vody a oxidu uhličitého, aby vytvorila palivo na spätnú cestu. Ako sme vás informovali v našom predošlom článku, SpaceX, aj ďalšie spoločnosti využívajú 3D vytlačené komponenty pri stavbe raketoplánov.

Obe misie sú vzdialené ešte niekoľko rokov, čo znamená, že ich plány alebo podoby sa môžu razantne zmeniť. Pomyselný súboj verejného a súkromného vesmírneho sektora však môže prispieť k vývoju nových technológií. Tie môžu prispieť k úspešnosti týchto, ale aj budúcich misií.