Achnaton, nazývaný aj Amenhotep IV., grécky Amenophis, bol faraón (1353 – 36 pred Kr.) starovekého Egypta z 18. dynastie, ktorý založil nový kult zasvätený Atonovi, slnečnému kotúču.

V dlhom priebehu egyptských dejín bolo málo postáv tak kontroverzných ako Achnaton. Obdobie okolo vlády tohto egyptského faraóna sa vyznačovalo spoločenskými, politickými a náboženskými otrasmi, aké zažilo len málo kultúr. Za necelé dve desaťročia na tróne, Achnaton presadil nové aspekty egyptského náboženstva, prepracoval umelecký štýl, presunul hlavné mesto Egypta na predtým neobývané miesto, zaviedol novú formu architektúry a pokúsil sa vymazať mená a obrazy niektorých egyptských tradičných bohov.

Obaja muži sa nežne objímajú. „Úbohá kráľovná Nefertiti. Ešte pred nedávnom ju tlačil k svojej hrudi jej manžel Achnaton, teraz má však faraón oči len pre svojho nového favorita,“ šušká sa na dvore. Zdroj: rf-hobby.cz

Skorá vláda

Len málo vedcov teraz súhlasí s tvrdením, že Amenhotep III. pripojil na trón svojho syna Amenhotepa IV.

Tu sa v súlade so všeobecným vedeckým konsenzom predpokladá, že starší faraón zomrel skôr, ako jeho syn získal moc. Zdá sa, že v čase svojho nástupu alebo krátko po ňom sa Amenhotep IV. oženil s Nefertiti.

INZERCIA

Počas niekoľkých prvých rokov svojej vlády zaviedol Amenhotep IV. rozsiahle zmeny v oblasti náboženstva, architektúry a umenia. V oblasti Karnaku založil niekoľko nových chrámov zasvätených Re-Harakhte, a bol opísaný ako „svetlo, ktoré je v slnečnom kotúči.“

Navyše, nový boh Aton už nebol zobrazovaný v antropomorfnej forme, ale ako samotný slnečný kotúč, vyvýšený k nebesiam a rozširujúci svoje lúče nad kráľovskú rodinu. Každý lúč končil malou rukou, s ktorou mohol Aton ponúknuť znamenie života kráľovi a kráľovnej alebo dokonca objať ich údy a koruny.

Zmeny v tradičných rituáloch

Na rozdiel od tradičného rituálu predpísaného pre väčšinu egyptských božstiev, ktorý sa vykonával v malých, zatemnených svätyniach v najvnútornejších zákutiach ich chrámov, oddanosť Amenhotepa IV. k Atonovi, sa oslavovala hostinami s veľkým množstvom jedál a vykonávala sa na otvorenom priestranstve.

Atonove chrámy v Karnaku preto pozostávali zo série rozsiahlych dvorov pod holým nebom, v ktorých prakticky nebol vôbec žiadny vnútorný priestor. Jediná zachovaná architektúra z Karnaku naznačuje, že tieto dvory boli lemované zastrešenými portikami s kolosálnymi sochami faraóna, umiestnenými na stĺpoch.

Amenhotep IV. Zdroj: flickr.com

Faraón bez mužských genitálií

Achnatonov nový prístup k náboženstvu sa prejavil aj v iných aspektoch egyptskej kultúry, najmä v umeleckej sfére.

Prvé diela na objednávku kráľa sa objavili v tradičnom tébskom štýle, ktorý používal takmer každý faraón z 18. dynastie, ktorý mu predchádzal. Keď však implementoval nové náboženské myšlienky, kráľovské umenie sa vyvinulo tak, aby odrážalo koncepty atenizmu. Najvýraznejšie zmeny sú vidieť na vzhľade kráľovskej rodiny. Hlavy boli väčšie ako v tradičnom štýle a boli podopreté predĺženými a štíhlymi krkmi. Kráľovská rodina nadobudla viac androgýnny vzhľad, ktorý niekedy dokonca zakrýval rozdiel medzi Achnatonom a kráľovnou Nefertiti. Ich tváre sa vyznačovali veľkými perami, dlhými nosmi a prižmúrenými očami a ich telá mali úzke ramená a pásy, malé trupy a veľké stehná, zadok a brucho.

Veľa vedeckých diskusií sa sústredilo na to, či tieto črty odrážajú skutočný vzhľad faraóna – rozšírený konvenciou na jeho rodinu a služobníkov – a diskutovalo sa o rôznych teóriách o predpokladanej patológii Amenhotepa IV a o tom, aké zdravotné stavy môžu spôsobiť zobrazené anatomické črty.

Najmä karnacké kolosy vykazujú tieto nové vlastnosti v značne prehnanej forme, vrátane tej, ktorá okato zobrazuje faraóna bez mužských genitálií. Či tieto sochy mali predstavovať mužský a ženský element spojený v osobe božského kráľa, alebo či sú to len sochy Nefertiti, nebolo uspokojivo stanovené.

Rôzne pozoruhodné inovácie Amenhotepa IV. vo viacerych kultúrnych sférach možno rozumne považovať za prejav intímneho spojenia medzi umením a náboženstvom v egyptskej kultúre.

Nové hlavné mesto

Tieto kroky smerovali ku kultúrnej revolúcii, ktorá vyvrcholila Achnatonovým rozhodnutím presunúť hlavné mesto Egypta z Téb na predtým neobývané miesto, ktoré pomenoval Achetaten (dnešný Tell el Amarna).

V piatom roku Achnatonovej vlády tvrdil, že „objavil“ polohu nového kráľovského mesta. Kráľ vyhlásil, že Aton sa na tom mieste prvýkrát prejavil a že Aton si toto miesto vybral pre faraóna sám. Zdá sa, že Armana bol vybraný aj preto, že útesy, ktoré lemujú nové mesto, pripomínali symbol Axt, čo znamená „horizont“. Aby bolo možné rýchlo postaviť mesto, boli zavedené menšie stavebné bloky, nazývané talatat, ktoré boli pre nekvalifikovaných robotníkov ľahšie zvládnuteľné. Väčšina mestských a administratívnych budov bola dokončená zhruba o tri roky neskôr.