Inflácia sa dotkla viacerých aspektov nášho každodenného života. Zaznamenali sme nárast cien za pohonné látky, nájom, energie či potraviny. V dôsledku toho sa viacerí ľudia museli uskromniť, čo sa odzrkadlilo aj na ich jedálničku.

Najnovší prieskum Eurostatu pre Slovensko nedopadol najlepšie. Až 46 % Slovákov ohrozených chudobou si nedovolí mať pravidelne mäso na tanieri. Informuje o tom Forbes.

Slovensko opäť na chvoste rebríčka

Eurostat sa zameral na obyvateľov na pokraji chudoby. Definuje ich ako ľudí, ktorí majú príjem nižší ako 60 % celoštátneho mediánu. Po zohľadnení všetkých dávok na Slovensku zahŕňa 460 eur v čistom mesačne.

Pokiaľ sa pozrieme na výsledky v rámci celej Európskej únie, jedlo obsahujúce mäso si nemôže dovoliť aspoň každý druhý deň necelých 10 % ľudí. V prípade Slovenska ide takmer až o polovicu, čo je najviac v celej únií.

O niečo lepšie sa darí Maďarsku so 45 % a Bulharsku so 40 %. Stále však ide o nelichotivú štatistiku. Naopak, najnižší podiel sa zaznamenal v Írsku (4 %), na Cypruse (5 %) či v Portugalsku (6 %).

V rámci obyvateľov Európskej únie si Slováci môžu pokrmy z mäsa dopriať najmenej krát za týždeň. Zdroj: pexels.com

INZERCIA

Nejde o prvýkrát, kedy sa Slovensko umiestnilo na chvoste rebríčka. Príkladom je nedávny prieskum, ktorý sa zameral na blahobyt všetkých 27 členských krajín Európskej únie. Ako uvádza portál Refresher news, poslednú trojicu uzatvorilo Chorvátsko so Slovenskom a s Gréckom.

Z daného prieskumu vyplýva, že Slovensko by mohlo zlepšiť svoje výsledky, ak by sa viac zameralo na zvyšovanie blahobytu svojich občanov prostredníctvom efektívnych sociálnych, ekonomických a vzdelávacích politík. Prioritou by tak pre nás malo byť zvyšovanie životnej úrovne a znižovanie sociálnej nerovnosti.

Výnimku netvoria ani celosvetové štatistiky, v rámci ktorých sme opäť obsadili nelichotivé priečky. Jedna z nich sa zamerala na školstvo. Zahŕňa 64 krajín z celého sveta. Vyplýva z nej, že tvorivé myslenie slovenských žiakov je podpriemerné. Môžu za to najmä staré učebné osnovy, ktoré sa v mnohých prípadoch v našich školách vyučujú, informuje STVR.

Lepšie nie sú na tom ani ostatné skupiny

Slovensko si dobre nevedie ani bez ohľadu na výšku príjmu. Jedlá zahŕňajúce mäso si v rámci celej populácie nemôže dovoliť aspoň každý druhý deň 18 % ľudí, dodáva Forbes. Ide o tretiu najvyššiu hodnotu v Európskej únií.

O niečo horšie sú na tom Rumuni (23 %) a Bulhari (20 %). V prípade našich českých susedov ide len o sedem percent. Rovnako lepšie sú na tom aj ohrozené skupiny, kde si pravidelnú konzumáciu mäsa nemôže dopriať 22 % výskumnej vzorky.

Inflácia ovplyvnila jedálniček viacerých ľudí. Zdroj: pexels.com

„Schopnosť dovoliť si každý druhý deň jedlo s mäsom, rybou alebo vegetariánskym ekvivalentom patrí medzi položky sledované na úrovni domácnosti pri výpočte miery závažnej materiálnej a sociálnej deprivácie,“ vysvetľuje Eurostat.

„Ide o jeden z hlavných ukazovateľov Európskeho piliera sociálnych práv,“ dodáva štatistický úrad.

Čaká nás zlacňovanie potravín?

Momentálne sa inflácia nachádza v bode, kedy dosiahla najnižšiu mieru za posledné tri roky, píše portál tvnoviny.sk. Pocítiť sme to mohli už aj v obchodoch pri nákupe niektorých potravín.

Medziročne najvýraznejšie klesli ceny za živočíšne výrobky, ako syry, vajcia či mlieko. Kupujúci síce ušetria len pár centov, avšak daný pokles už stihli zaznamenať.

Nie všetky ceny však išli smerom nadol. O približne dva a pol percenta zdraželi sladké výrobky, ako cukor, med, džem alebo čokoláda. Súvisieť to môže s nárastom burzových cien kakaa.

Slováci počas uplynulých mesiacov pocítili zníženie cien niektorých potravín. Zdroj: pexels.com

O viac ako štyri percentá zdraželo aj ovocie. Výnimku netvoria ani položky, ako chlieb, ryby či mäso. Aký vývoj cien nás teda v najbližšom období čaká?

„Ceny potravín budú podľa našich predikcií v najbližších mesiacoch na pozitívnej trajektórii, v tom zmysle, že by mohlo dôjsť aj k zlacňovaniu, predovšetkým v tých letných mesiacoch, kde to očakávame predovšetkým v kategóriách ovocia a zeleniny,“ tvrdí pre tvnoviny.sk analytik Slovenskej sporiteľne Martin Horňák.

Slováci si polepšili aj v rámci výdavkov na bývanie. Dopomohli tomu najmä nižšie ceny za energie.