Kvalita spánku ovplyvňuje viac vecí, než si myslíme. Nezávisí od nej len naša produktivita počas dňa, pozitívny dopad má aj na zdravie. Poukazujú na to aj bežné situácie zo života, napríklad počas chrípky, kedy aj z lekárskeho hľadiska sa odporúča pokoj na lôžku.

Ako sme informovali v našom predchádzajúcom článku, dopad môže mať aj na dĺžku života, nakoľko ho môže o pár rokov predĺžiť. Treba však brať ohľad na menšie odchýlky u jednotlivých pohlaví, nakoľko muži sa v porovnaní so ženami môžu dožiť až o takmer tri roky dlhšie.

Zároveň sa dlhodobo diskutuje o tom, koľko hodín spánku denne stačí, aby sa človek cítil oddýchnutý. Kým mnohí odborníci odporúčajú osem až viac hodín, jeden z výskumov poukazuje na to, že ani dlhý spánok nie je pre ľudské telo prirodzený, uvádza portál aktuality.sk. V danom prípade sa zvyšuje riziko rôznych zdravotných komplikácií, ako sú napríklad cukrovka či kardiovaskulárne ochorenia.

Naopak sedemhodinový spánok sa vyznačuje s najnižšou mierou chorobnosti a úmrtnosti. Vyplýva to z výskumu profesora na Kalifornskej univerzite v San Diegu, Daniela D. Kripkeho, ktorý viac ako šesť rokov sledoval údaje o 1,1 milióne ľudí. Uvedená výskumná vzorka sa podieľala na rozsiahlej štúdií ohľadom rakoviny, pričom nižšia úmrtnosť sa zaznamenala u jedincov s kratšou dobou spánku.

Riziko neurologických ochorení

Nedostatok spánku nielenže ovplyvňuje našu náladu a imunitu, ale aj riziko vzniku neurologických ochorení. Patrí k ním napríklad Alzheimerova choroba, na ktorú má značný vplyv aj proteín pleiotropínu.

Portál ScienceAlert píše, že jedna zo štúdií zaoberajúca sa s negatívnymi účinkami nespavosti na mozog poukazuje na to, že nedostatok spánku môže viesť k zníženým hodnotám daného proteínu. Následne dochádza k smrti neurónových buniek v hipokampuse, pričom ide o dôležitú oblasť v mozgu pre učenie a pamäť.

INZERCIA

Kvalita spánku ovplyvňuje našu produktivitu počas dňa Zdroj: pexels.com

Autori výskumu pre podrobnejšie výsledky použili myšací model indukovanej nespavosti, pričom značnú mieru skúmania tvorili testy na kognitívne schopnosti myší. Ich súčasť tvorili cvičenia zahŕňajúce kvalitu priestorových schopností v bludisku či krátkodobú pamäť pri rozpoznávaní nového objektu.

Na to, aby testy vyšli s najväčšou presnosťou, výskumníci následnú analýzu vykonali až po 24 hodinách po teste v bludisku. Na základe toho sa potvrdilo, že 164 proteínov vykazovalo odlišné hodnoty v mozgoch myší s modelom nespavosti v porovnaní s kontrolnými myšami.

Mnoho z proteínov sa spája práve s dráhami v hipokampuse, ktoré súvisia s neurodegeneratívnymi ochoreniami, ku ktorým patrí Alzheimerova, Parkinsonova či Huntingtonova choroba.

Na základe skúmania sa poukazuje na to, že pleiotropín sa dá považovať za nový biomarker v súvislosti s kognitívnymi poruchami vyvolanými nespavosťou.

Kvalita spánku Slovákov

Po výsledkoch uvedeného skúmania sa odporúča nahradiť hodiny pozeraním Netflixu za spánok. Ako sú na tom však Slováci s ich kvalitou spánku?

Síce sa odporúča denne spať sedem až osem hodín, nie každý disponuje kvalitným spánkom. Ako sme uviedli v našom spomínanom článku, polovica Slovákov má s danou vecou problém. Nejde však o niečo, s čím by sa zaoberali, nakoľko len malá časť z nich užíva lieky na predpis.

Slováci a Česi sú náchylní k poruchám spánku. Zdroj: pexels.com

Podľa výskumu spoločnosti GfK spánkové poruchy pre slovenskú a českú populáciu predstavujú veľký problém. Väčšina z nich sa spolieha prevažne na čaje na spanie či pohybovú aktivitu pred samotným aktom. Medzi najčastejšie poruchy patria nespavosť, poruchy dýchania počas spánku, netypické nočné správanie či nadmerná denná spavosť.

Na Slovensku je pre pacientov k dispozícii spánkové laboratórium Univerzitnej nemocnice Bratislava, pričom v priebehu roka ho navštívi 450 ľudí. V 80 % prípadoch ide o mužov vo veku 40 až 60 rokov.

Pacienti zvyknú byť v danom zariadení hospitalizovaní po dobu dvoch až troch dní. Vyšetrenia sa vykonávajú počas spánku, pričom kľúčovými faktormi sú parametre v podobe elektroaktivity mozgu, polohy tela alebo okysličenia krvi.

Ako docieliť kvalitný spánok?

Existuje mnoho spôsobov, ktoré pomáhajú docieliť kvalitný spánok. Avšak v prípade, že nespavosť trvá viac ako tri mesiace, odporúča sa navštíviť odborníka.

Pokiaľ si však len chcete zlepšiť svoje spánkové návyky, ide predovšetkým o tréning mozgu. Na začiatok sa odporúča dodržiavať vopred stanovenú spánkovú hygienu. Jeden z najdôležitejších faktorov pozostáva z toho, aby ste každý deň vstávali a chodili spať v rovnaký čas. Platiť by to malo rovnako aj počas víkendu.

Modré svetlo môže mať negatívny dopad na kvalitu spánku. Zdroj: pexels.com

Zároveň sa odporúča vyvarovať sa poháriku alkoholu pred spaním, nakoľko požitie alkoholických nápojov predstavuje väčšiu šancu, že sa počas noci budete budiť. Vhodným krokom je aj nepoužívanie elektronických zariadení minimálne hodinu pred spaním, nakoľko za rušivý faktor sa považuje aj modré svetlo.