Mačka alebo pes, zajačik alebo morča. Každé domáce zviera určitým spôsobom spestruje svojim majiteľom bežné dni. Keď sme sami, vážime si ich spoločnosť viac než inokedy. Štvornohí miláčikovia vedia pre nás byť bútľavou vŕbou a často nás dokážu rozveseliť aj bez slov. Aj rozličné vedecké výskumy posledných rokov hľadali súvislosti medzi starostlivosťou o domácich miláčikov a fyzickým či psychickým zdravým. Na čo prišli a prečo je to tak?

Venčením k zdraviu

Majitelia psov sa od ostatných chovateľov líšia. Psy treba venčiť. A práve túto pravidelnú pohybovú aktivitu vyzdvihuje Americká srdcová asociácia (AHA): „Riziko cukrovky je u ľudí, ktorí pravidelne venčia svojich psov trikrát nižšie než u ľudí, ktorí psov nevlastnia.“

Pes nás totiž núti hýbať sa, aj keď sa nám nechce. AHA taktiež poukazuje na štúdie, ktoré zistili, že psíčkari, ktorí pravidelne venčia svojich psov, cvičia o pol hodinu viac než bežní chodci, ktorí psov nevenčia. Ak klasické prechádzky doplníme o hru s loptou, či naháňačku, športujeme, hoci si to ani neuvedomujeme. Táto pravidelná fyzická aktivita pozitívne vplýva na kardiovaskulárny systém.

Aj rozsiahla štúdia publikovaná v roku 2019 zistila, že majitelia psov preukazovali lepšie zdravotné výsledky po tom, čo utrpeli závažnú kardiovaskulárnu príhodu, ako je srdcový infarkt alebo mŕtvica. Prínos bol najväčší pre tých psíčkarov, ktorí žili sami. Tí, ktorí prežili infarkt a žili sami, mali o 33% nižšie riziko úmrtia v porovnaní s tými, ktorí prežili, ale nevlastnili psa.

Môže za to pes alebo ľudská povaha?

Ale doktorka Martha Gulati, ktorá je šéfredaktorkou CardioSmart.org, platformy pre vzdelávanie pacientov American College of Cardiology, pre spravodajský portál CNN uviedla, že vedci stále nevedia prečo. „Je to psom alebo správaním? “ Pýta sa Gulati .„ Je to kvôli tomu, že cvičíš, alebo je rozdiel v type človeka, ktorý by sa rozhodol mať psa, v porovnaní s niekým, kto nie?“

Hoci tieto štúdie naznačujú, že vlastníctvo psa vedie k zníženiu úmrtnosti, do úvahy sa nebrali viaceré sociálno-ekonomické faktory, ktoré by mohli ovplyvniť výsledky. Primárnym účelom adopcie, kúpy alebo záchrany domáceho zvieraťa, by nemala byť snaha zlepšiť náš zdravotný stav, ale zahrnúť ho láskou a starostlivosťou, ktorú potrebuje. Netreba zabúdať na finančné náklady a povinnosti, ktoré sú so starostlivosťou o zviera spojené.

INZERCIA

Nielen psy

Zdravotné výhody, ktoré do života prinesie domáce zviera skúmal aj psychológ Harold Herzog, profesor milujúci zvieratá z Univerzity v Západnej Karolíne. Dlhý čas študoval spojenie zviera- človek a podľa neho starostlivosť o domácich miláčikov súvisí napríklad s menším množstvom infarktov, lepším krvným tlakom, celkovou psychickou pohodou, nižšou mierou depresie a stresu. Ale aj s menej častými návštevami lekára, zvýšeným sebavedomím, kvalitnejším spánkom a väčším množstvom fyzickej aktivity.

Avšak Herzog tiež poukazuje na štúdie, ktoré zistili, že majitelia domácich zvierat sú častejšie osamelí, majú depresiu a panické záchvaty. Takisto väčšiu pravdepodobnosť astmy, obezity, vysokého krvného tlaku, žalúdočných vredov, migrénových bolestí hlavy a častejšie užívajú lieky.

Ako sa vo vede často stáva, štúdie majú zmiešané výsledky. Niektoré výskumy poukazujú na výhody mať domáceho maznáčika, iné štúdie uvádzajú, že nie je žiadny rozdiel medzi zdravím tých, ktorí majú a zdravím tých, ktorí nemajú domáce zvieratá. Ďalší výskum tiež naznačuje, že by dokonca mohlo dôjsť k negatívam týkajúcim sa vlastníctva domácich zvierat

Lepšia nálada aj menej stresu

O tom, že domáce zvieratá poskytujú emocionálnu podporu svojim majiteľom niet pochýb ani z vedeckého hľadiska. Predovšetkým v stresových životných situáciách, pri liečby ťažkého ochorenia, ale aj počas pandémie koronavírusu.

„Štúdie opakovane ukázali, že dobrá nálada ľudí sa zvyšuje a zlá nálada klesá okolo domácich zvierat,“ povedal Herzog. „A tak vieme, že interakcia s domácimi zvieratami má okamžité krátkodobé výhody, fyziologické a psychologické. O tom nepochybujem.“ To isté sa však zatiaľ nedá povedať o depresii.

Najlepší priatelia chorých detí

Deti s ADHD, ktoré čítali príbeh domácim zvieratám, sa zlepšili v oblasti zdieľania, spolupráce, dobrovoľníctva a problémov so správaním v porovnaní s tými, ktoré čítali príbeh plyšákovi.

Deti majú špecifický vzťah k domácim zvieratám, vedia si ich obľúbiť a zahŕňať ich láskou. Najmä medzi deťmi s nejakým mentálnym ochorením býva toto spojenie ešte intenzívnejšie. Štúdia z roku 2015 zistila, že deti s ADHD, ktoré čítali príbeh skutočným zvieratám, preukázali viac vylepšení v oblasti zdieľania, spolupráce, dobrovoľníctva a problémov so správaním ako deti s ADHD, ktoré čítali príbeh plyšákovi. Iná štúdia prišla na to, že autistické deti boli pokojnejšie a interagovali sa viac v prítomnosti morčiat ako hračiek.

Zvieratá pozitívne vplývajú nielen na liečbu psychických ochorení, ale využívajú sa aj pri liečby rakoviny. Štvormesačná randomizovaná štúdia uskutočnená na Vanderbiltovej univerzite v Nashville poskytla deťom prístup k terapeutickým psom tesne pred absolvovaním liečby rakoviny. Všetky deti si to užili, ale úroveň úzkosti medzi deťmi v testovacej skupine a v kontrolnej skupine neklesla. Avšak skupinka rodičov chorých detí s terapeutickými psami zažívali výrazne menej úzkosti.