Andrew Carnegie je typickým figurantom zrealizovaného amerického sna. Pôvodne finančne nezabezpečený imigrant sa dočkal označenia za druhého najbohatšieho človeka v histórii.

   Andrew Carnegie sa narodil 25. novembra 1835 do rodiny neskorších škótskych emigrantov v malej dedine Dunfermline v Škótsku. V tom čase malý Andrew mal možnosť stretnúť sa s veľkým novým svetom, USA, avšak jeho pohľad nebol práve pozitívny. Vzhľadom k biednym podmienkam a slabému rodinnému zázemiu musel pracovať už ako 12-ročný, čo v tom čase nebolo až také výnimočné. Údajne pracoval až 12 hodín každý deň od pondelka do soboty, pričom za jeden takýto týždeň práce zarobil jeden až dva americké doláre. V tom čase išlo samozrejme o celkom inú hodnotu, než je tomu dnes, avšak stále mladého Andrewa táto utŕžená suma nemala šancu vytiahnuť z chudobného prostredia. Napriek chudobe a všade prítomnému šetreniu na všetkom možnom i nemožnom sa rodina Carnegiovcov rozhodla, že svojmu synovi poskytne aspoň hrubý základ pre budúci profesionálny a snáď aj osobnostný rast. Andrew preto začal navštevovať večernú školu, čo sa neskôr ukázalo ako správny krok. Z pozície robotníka, pre ktorú bola typická hrubá manuálna práca, sa Andrew presunul na post poslíčkavriaditeľa, ktorý mal na starosti v prvom rade administratívnu a terénnu prácu. Pracoval síce pre tú istú firmu, avšak teraz priamo pod šéfom.    

   „Predstav si, že stojíš na prahu nevídaného úspechu, jasný a krásny život ti leží pri nohách. Tak vstaň a čiň sa!“

   Následný kariérny postup mladého Andrewa bol priam raketový. Než sa mu podarilo dovŕšiť osemnásty rok života, prešiel niekoľkými administratívnymi pozíciami vo viacerých spoločnostiach, významné pracovné posty zastával aj v železniciach, v telegrafnej spoločnosti (vtedajšej obdobe dnešných mobilných operátorov) a už vo svojich osemnástich rokoch sa stal dokonca vedúcim pittsburgskej divízie železničnej spoločnosti. Práve práca v prostredí železníc sa pre neho stala natoľko zaujímavá a hodnotná, že jej venoval všetok svoj čas.

INZERCIA

   S nadobudnutými znalosťami miestnej legislatívy, finančných procesov a významnou dávkou vnútornej motivácie sa neskôr Andrew rozhodol do akcií firmy vložiť svoje peniaze, čo sa neskôr ukázalo ako správny krok. Vďaka vyplateným dividendám nadobudol kapitál pre svoju neskoršiu činnosť, ktorú možno porovnávať snáď iba s J.D. Rockefellerom.

   Podobne ako „náš“ Tomáš Baťa, tak aj Andrew Carnegie nadobudol signifikantnú časť svojho bohatstva práve počas vojny. Mnohí považujú tento úspech za Carnegieho previnenie, avšak v skutočnosti nie občianska vojna samotná, ale dopyt po určitej komodite v jej priebehu sa stal základom pre rozmach majetku aj obchodnej činnosti. Oceľ bola v 19. storočí významnou inováciou v ťažkom priemysle, dovtedy sa používalo najmä železo. Oceľ mala veľký potenciál a vo veľkom sa využíva dodnes vďaka jej technickým vlastnostiam a primeranej obstarávacej cene. Carnegie investoval svoje peniaze a aj čas do práve vznikajúceho oceliarskeho priemyslu a práve tento krok mu vyniesol jeho spektakulárne bohatstvo.

   „Nadbytok bohatstva je nedotknuteľný úver, ku ktorému je vlastník až do smrti pripútaný, aby ho spravoval pre dobro spoločnosti.“

   V roku 1901 spravil Carnegie dramatickú zmenu vo svojom živote. Svoju firmu predal spoločnosti US Steel Corporation, ktorú založil legendárny finančník J.P. Morgan. Predaj firmy mu vyniesol viac ako 200 miliónov dolárov a 65 ročný Carnegie sa rozhodol stráviť zvyšok svojho života v znamení altruizmu. Veľa prostriedkov investoval do vzdelávacích iniciatív, budoval knižnice a prispieval na rôzne nezávislé projekty, pričom začiatkom 20. storočia ešte radikálne tieto investície navýšil. Daroval približne 5 miliónov dolárov knižnici v New Yorku, vďaka čomu bola schopná otvoriť niekoľko ďalších menších knižníc a povráva sa, že vďaka jeho finančným darom bolo otvorených celkovo 2 800 knižníc. Nezaprel v sebe vášnivého čitateľa. V Pittsburghu založil slávnu Carnegie Mellon University a o niečo neskôr aj Carnegieho nadáciu a Carnegieho spoločenstvo pre medzinárodný mier.

   Okrem jeho podnikateľských a charitatívnych záujmov si Carnegie užíval cestovanie a stretávanie sa s významnými vodcovskými osobnosťami z rôznych oblastí. Poznal sa napríklad s Markom Twainom a s americkým prezidentom Theodorom Rooseveltom. Carnegie tiež napísal niekoľko kníh a nespočetne veľa článkov, jeho príspevok z roku 1889 nazvaný „Bohatstvo“ potvrdil jeho presvedčenie, že ľudia s obrovským bohatstvom sú sociálne zodpovední a mali by ich peniaze využívať na pomoc druhým.

   Andrew Carnegie zomrel v roku 1919 v štáte Massachusetts na zápal pľúc. Zaujímavosťou je, že na základe závetu venoval na dobročinné účely takmer celý svoj majetok, ktorý v tom čase predstavoval približne 350 miliónov amerických dolárov.

Mária Synáková