Mentálne zdravie detí
Mami, mne sa nedá zaspať. Čo je príčinou detskej nespavosti a ako pomôcť?
Takmer každý rodič aspoň raz v živote zažil situáciu, keď dieťa so slzami v očiach a plyšovým medveďom v ruke uprostred noci zašepká: „ Mami, oci, mne sa nedá zaspať.“ Niekedy za to môže len príliš strašidelná rozprávka a stačí objatie, láskavé slová alebo kakao s keksíkmi. Ale ak dieťa nemôže zaspať noc čo noc, pravidelne sa zobúdza a… Prečítať celé
Takmer každý rodič aspoň raz v živote zažil situáciu, keď dieťa so slzami v očiach a plyšovým medveďom v ruke uprostred noci zašepká: „ Mami, oci, mne sa nedá zaspať.“ Niekedy za to môže len príliš strašidelná rozprávka a stačí objatie, láskavé slová alebo kakao s keksíkmi. Ale ak dieťa nemôže zaspať noc čo noc, pravidelne sa zobúdza a cez deň býva unavené, treba spozornieť.
Nespavosť nehľadí na vek. Trápi najmladšie deti, tínedžerov aj dospelých. Zatiaľ čo mladšie deti pomoc rodičov zvyčajne sami vyhľadajú, tínedžeri svoje problémy často skrývajú. Avšak nespavosť sa skôr či neskôr odrazí v správaní dieťaťa. Zapríčiňuje agresivitu, depresívnu náladu, problémy s pozornosťou, hyperaktivitu, podráždenosť alebo výkyvy nálad.
Prečo nespí?
Ak si všimnete, že dieťa má so spánkom problém, pravdepodobne začnete hľadať príčinu. Jedným z najbežnejších dôvodov nespavosti je nesprávne nastavený spánkový režim. Deti veku od 6 do 13 rokov potrebujú spať každú noc približne deväť až jedenásť hodín a staršie deti aspoň osem hodín.
Množstvo detí chodí jednoducho neskoro spať. Najskôr ich zamestnávajú mimoškolské aktivity, potom píšu úlohy, učia sa a zrazu je večer. Dieťa potrebuje oddych a zábavu. Lenže kedy si písať s kamarátmi, zahrať sa aspoň chvíľu na počítači alebo pozrieť novú časť seriálu? Jedine v noci.
Čo v prípade, ak vaše dieťa chodí spať skoro, neponocuje a napriek tomu nemôže spať? Webový portál sleepfoundation.org uvádza ako ďalšie časté príčiny nespavosti duševné poruchy. Príkladom je úzkosť, depresia, stres, mentálne postihnutie, autizmus alebo Aspergerov syndróm.
Problémy so spánkom spôsobuje aj astma, keďže kašeľ sťažuje pokojné zaspávanie. Rovnako aj ekzém, ktorý spôsobuje svrbenie, syndróm neopojných nôh alebo chrápanie. Dávajte pozor aj na pitný režim dieťaťa. Aj kofeín alebo vedľajšie účinky niektorých liekov môžu spôsobovať nespavosť.
Problémy so spánkom v detstve nekončia
Neliečená nespavosť v detstve vo väčšine prípadov spôsobuje problém aj v dospelosti. Dokazuje to aj nová štúdia publikovaná v časopise Pediatrics. Deti vo veku približne deväť rokov, ktoré sa zúčastnili dlhodobého výskumu a spali maximálne sedem hodín, mali viac než dva a pol násobnú pravdepodobnosť nespavosti v mladej dospelosti v porovnaní s tými, ktorí v detstve nemali zo spánkom žiadny problém. Adolescenti, ktorí trpeli nespavosťou mali päť a pol krát vyššie riziko, že sa ich symptómy v dospelosti zhoršia v porovnaní s tými, ktorí spali normálne.
„Na základe našich a iných predchádzajúcich štúdií sme neočakávali, že symptómy nespavosti budú pretrvávať u približne 40 percent zhruba deväť ročných detí počas celej mladej dospelosti, keď budú mať zhruba 24 rokov,“ uviedol pre CNN hlavný autor štúdie Julio Fernandez-Mendoza, klinický psychológ s certifikáciou v behaviorálnej spánkovej medicíne a riaditeľ programu Behavioral Sleep Medicine na Penn State Health a Penn State College of Medicine.
„Štúdia zdôrazňuje potrebu okamžite riešiť detskú nespavosť a pokúsiť sa dostať na vrchol problémov, ktoré môžu viesť k nespavosti alebo zlému spánku,“ povedal Dr. Robin Lloyd, lekár pediatrickej spánkovej medicíny na Mayo Clinic.
Tabletky na spanie nie sú riešením
Pri snahe pomôcť vášmu dieťaťu s nespavosťou, najskôr vypátrajte príčinu a snažte sa ju vyriešiť. Napríklad, ak je dôvodom obštrukčné spánkové apnoe, pre ktoré dieťa v noci hlasno chrápe a často prestáva dýchať, potom zvážte odstránenie nosných mandlí. Alebo, ak dieťa v noci často kašle, pretože jeho astma nie je nedostatočne kontrolovaná, pravdepodobne potrebuje silnejšie lieky.
Dôležité je kontrolovať a poprípade obmedziť čas dieťaťa pred obrazovkou. Technológie totiž potláčajú tvorbu spánkového hormónu melatonínu. Upozorňuje na to aj lekár Robin Lloyd, ktorý odporúča obrazovky nahradiť upokojujúcou aktivitou.
„Vždy sa poraďte s pediatrom a s poskytovateľom behaviorálnej zdravotnej starostlivosti, ak existuje,“ vysvetľuje klinický psychológ Fernandez-Mendoza, ktorý zdôrazňuje plusy behaviorálnej terapie. Tá podľa neho pomáha v prípadoch, ak deti nedokážu spať v inej izbe než rodičia alebo majú problém so zaspávaním. Zároveň dodáva, že: „Čím skôr to liečime, tým lepšie. Lieky na spanie by mali byť liečbou druhej línie.„