Kráľ Henrich VIII. Tudor

Henrich VIII. vládol Anglicku 36 rokov (1509-1547) – v čase anglickej renesancie a protestantskej reformácie. Čo ho však preslávilo nebola politika, ale jeho turbulentný romantický život. Mal šesť manželiek a niekoľko mileniek, ktoré si stále držal pri sebe. Jeho túžba po politickom zjednotení a zdravom mužskom dedičovi ho „prinútila“ anulovať dve manželstvá a sťať dve z jeho žien. Jeho životný štýl však zapríčinil nestabilné nástupníctvo a zahraničnú politiku – dokonca odluku s katolíckou cirkvou.

Kto boli manželky Henricha VIII. ? Čím tieto ženy zlákali jedného z najznámejších panovníkov sveta? Akým spôsobom prispeli k rozmachu kráľovskej národnej identity Anglicka? Prečítajte si o osudoch kráľových žien, ale aj dôvodoch rozpadu manželstiev, ktoré mali dopad na celé vtedajšie Anglicko.

Bývalý kráľ Anglicka – Henrich VIII. Tudor ( Henry VIII) Zdroj:sk.pinterest.com

1. Katarína Aragónska – tá najodhodlanejšia

Henrich VIII. nastúpil na trón ako 17-ročný v roku 1509 a o šesť týždňov neskôr sa oženil. Jeho manželkou sa stala Katarína Aragónska, dcéra kráľa Ferdinanda a kráľovnej Izabely Španielskej (Kastílskej). Katarína bola pritom vdova po Henrichovom staršom bratovi Arturovi. Shakespeare  ju dokonca nazval kráľovnou pozemských kráľovien, ktorej sa podarilo stať Henrichovou najdlhšie trvajúcou manželkou.

Manželky Henricha VIII. – Katarína Aragónska (Catherine of Aragon) – prvé a zároveň najdlhšie manželstvo Zdroj:sk.pinterest.com

INZERCIA

Prvá ženská veľvyslankyňa v Európe

Kultivovaná a vzdelaná španielska princezná mala čo ponúknuť aj mimo svojej pôsobivej rodinnej línie. Jej všestranné vzdelanie zahŕňalo jazyky, humanitné vedy a aritmetiku, ale aj domáce zručnosti. Bola vášnivou čitateľkou a zbožňovala dobrú literatúru, ktorú študovala od útleho detstva. Vychovávali ju ako kráľovnú, avšak svoj názor sa nikdy nebála prejaviť. Katarína si ako prvého vzala Henrichovho staršieho brata Artura. Ten však ani nie rok po svadbe zomrel a ona sa tak v 17-tich rokoch stala vodovou. V tom čase žila v Londýne a znášala rozmary všetkých mužov v jej okolí.

Dôvodom ich svadby (okrem toho, že Henrich sa nechcel vzdať výhod španielskeho spojenectva) tak bolo presvedčenie Henrichovho otca, že s budúcou kráľovnou sa dá ľahko manipulovať. Opak bol pravdou, pretože sa z nej vykľula inteligentná a silná žena. V roku 1507 pôsobila ako španielska veľvyslankyňa v Anglicku (zároveň prvá ženská veľvyslankyňa v Európe).

Kráľova posadnutosť po dedičovi neustávala

Sobáš sa napokon uskutočnil v roku 1509 a ich 24 spolužitie bolo z väčšej časti šťastné. Od chvíle, keď sa vzali sa však kráľ stal posadnutý pokračovaním tudorovskej línie. Z niekoľkopočetných tehotenstiev kráľovnej prežilo iba jedno dieťa (nie vytúžený chlapec) – dcéra Mary. Postupom času si Henrich vsugeroval, že kvôli svadbe s bratovou manželkou spáchal ťažký hriech a práve preto mu nebol dopriaty syn. Anglicko bolo pobúrené jeho vládou a nastal politický, no najmä náboženský nepokoj. Keďže pápež Henrichovi rozvod nepovolil, hľadal iné spôsoby. V rokoch 1525-1533 sa stal hlavou anglikánskej cirkvi (pápeža „odsunul“ na druhú koľaj) a svoju kráľovskú moc podrobil Bohu a nikomu inému.

Nový arcibiskup z Canterbury (podporovateľ kráľa) Thomas Cranmer tak konečne vyhlásil jeho manželstvo s Katarínou za neplatné. Ich dcéru kráľ označil za bastarda, prišla i o svoj titul princeznej. Hneď potom sa oženil s Annou Boleynovou, do ktorej sa vášnivo zamiloval. Katarínu vyhnal a poslal žiť do exilu – ona však ostal neochvejne silná a svoj titul kráľovnej si udržala až do svojej smrti v roku 1536.

2. Anna Boleynová – divoká, ambiciózna a s chuťou pre reformy

Odtrhnutím od Ríma Henrich vniesol do Anglicka protestantskú reformáciu. Zatiaľ čo jemu spočiatku šlo o rozvod s prvou manželkou, iní reformáciu vnímali ako silu na postavenie sa katolíckej cirkvi. Ľud mal pocit, že cirkev ich zneužíva a reformácia ich povzbudila k okamžitej emancipácii. Medzi týchto odvážlivcov patrila aj Anna Boleynová.

Uznávaný historik a odborník na tudorovské obdobie Eric Ives, hovoril o ženách, ktorými sa Anna Boleynová obklopovala, ako o „aristokratických ženách hľadajúcich duchovné naplnenie“. Počas rokov strávených na francúzskom dvore sa tak stretla s mocnými kráľovskými ženami ako napríklad s Marguerite de Navarre – uznávanou poetkou a dramatičkou. To všetko Anne vštepilo ideály reformácie a ukázalo jej, že mocné ženy sa môžu stať patrónkami umenia či hlásať radikálne myšlienky.

Manželky Henricha VIII. – Anna Boleynová (Anne Boleyn) Zdroj:sk.pinterest.com

Ich dvorenie trvalo sedem rokov

Keď v roku 1522 prišla na anglický dvor bola senzáciou pre mnohých. Hovorila plynulou francúzštinou, vedela tancovať i spievať, hrala na niekoľkých nástrojoch, oplývala bystrým dôvtipom – vyžaroval z nej istý štýlový francúzsky pôvab. Netrvalo dlho a mladí šľachtici sa hrnuli, aby upútali jej pozornosť. Avšak až v roku 1525 sa jej svojím ladným vystupovaním podarilo upútať pozornosť Henricha VIII.

Aj keď sa Anna kráľovi odmietala fyzicky oddať (chcela počkať na „pevnejšiu pôdu“ pre ich vzťah), obaja si k sebe vypestovali hlbokú náklonnosť. Anna nechcela byť iba kráľovou milenkou, a tak ich dvorenie trvalo sedem rokov, pričom bolo zdokumentované v sérii milostných listov. Nebola však len kráľovou novou múzou, pretože aj počas tohto obdobia sa zapájala do dôležitých diplomatických povinností a upevňovala spojenectvo Anglicka s Francúzskom.

Henrich VIII. a Anna Boleynová sa zosobášili 28. mája 1533, v tom istom roku prišla na svet ich prvá dcéra Alžbeta (neskôr Alžbeta I.). Rovnako ako Katarínu Aragónsku, aj Annu sprevádzalo niekoľko potratov a žiadny mužský dedič. Jej kraľovanie sa skončilo po krátkych troch rokoch, keď ju v roku 1536 dali sťať. Obvinená bola z cudzoložstva, zrady, krvismilstva a jej dcéra Alžbeta bola taktiež vyhlásená za bastarda.

Väčšina historikov sa zhoduje, že tieto obvinenia boli umelo vykonštruované a použité na Annino odstránenie. Niektorí tvrdia, že hlavným podnecovateľom bol práve jej manžel (dôvodom mala byť túžba po ďalšom manželstve a synovi). Iné zdroje ale naznačujú, že Annin vynútený pád mohol súvisieť aj s jej odlišnými názormi na reformnú politiku.

Zdroje: thecollector.com, www.history.com