Prvá softvérová inžinierka
Dievča, ktoré doviedlo Američanov na Mesiac: Margaret Hamilton je vzorom pre všetkých
Objavovala nepoznané Jej inovácie zabezpečili prestíž softvérovemu inžinierstvu. Margaret Hamilton po úspešnom štúdiu prijala prácu v MIT. Pôsobila na oddelení meteorológie, kde zaviedla program, ktorý predpovedal počasie. Programovanie ju stále zaujímalo, hoci v 50. rokoch minulého storočia bolo prakticky v „plienkach“. Pri laboratórnych prácach ju usmerňoval objaviteľ fenoménu motýlieho efektu – Edward Lorenzo. Svoj talent… Prečítať celé
Objavovala nepoznané
Jej inovácie zabezpečili prestíž softvérovemu inžinierstvu. Margaret Hamilton po úspešnom štúdiu prijala prácu v MIT. Pôsobila na oddelení meteorológie, kde zaviedla program, ktorý predpovedal počasie. Programovanie ju stále zaujímalo, hoci v 50. rokoch minulého storočia bolo prakticky v „plienkach“. Pri laboratórnych prácach ju usmerňoval objaviteľ fenoménu motýlieho efektu – Edward Lorenzo.
Svoj talent uplatňovala ďalej a v 60. rokoch získala prácu na projekte SAGE. Stále považovaná za nováčika, Margaret čelila neľahkej úlohe. Predošlým kolegom sa nepodarilo spojazdniť systém pre americkú Air force. Panovala nevyslovená tradícia, že noví zamestnanci dostali ten najťažší pokyn. Mladú programátorku ale neopúšťala však pracovitosť a komplikovaný softvér dokázala dokončiť. Ten sa využíval v počítači, ktorý rozoznával pohyb cudzích lietadiel na domácom území.
Programovanie sa nikdy nebralo ako výlučne ženská profesia. Iné to ale bolo s počítačom. Počas 50. a 60. rokov sa takto neoznačovali stroje, ale ženy. Ručne rátali údaje z rôznych tabuliek a výkazov, nepísali softvéry. V čisto mužskom prostredí Margaret varovali – vraj ju chlapi nebudú počúvať. Našťastie sa prevažne stretla s ľuďmi, ktorí boli odovzdaní svojej práci. Nerozlišovali vedomosti na výlučne mužské a ženské.
Autorka spoľahlivého softvéru
Nazbierané úspechy jej zabezpečili pozíciu hlavnej vývojárky pre NASA. Nasledovali týždne výskumov, všetko muselo fungovať tak, aby misia Apollo 11 dopadla úspešne. Bolo to cieľom aj pre prezidenta Johna F. Kennedyho, ktorý projekt odsúhlasil.
Keďže v tom čase bolo poznanie počítačovej vedy vzácnosťou, Margaret sa v podstate stala samoukom. „Nebol čas byť začiatočníkom, museli ste sa stať priekopníkmi,“ povedala. Strach z nepoznaného pre ňu nebol prekážkou, skôr výzvou. Kozmonauti vďaka výcviku nemohli spraviť žiadnu chybu a inžinieri s tým boli oboznámení. Rovnaká podmienka sa kládla aj na Margaret a jej tím.
Historickú udalosť sledoval na obrazovkách takmer celý svet. Dátum 20. júla 1969 môžeme citovať slovami Neila Armstronga: „Malý krok pre človeka, ale veľký skok pre ľudstvo.“
Pristátie takmer nevyšlo
Len tri minúty pred pristátím na Mesiac mohlo všetko dopadnúť inak. Spustený alarm signalizoval, že sa radarový spínač dostal do nesprávnej polohy. Astronauti by to za taký krátky čas nedokázali vyriešiť, ale Margaret Hamilton áno.
Napriek časovej tiesni bola spolu s ďalšími výskumníkmi v pozore. Vďaka zdokonalenému softvéru ich dokázal počítač o chybe včas informovať. Sama Margaret si je vedomá toho, že „…ak by počítač nepodnikol nápravné opatrenia, pristátie Apolla 11 by nedopadlo tak slávne.“
Vytrvalosť a všímavosť sa vypláca
Kariéra Margaret Hamilton však inžinierstvom neskončila. V roku 1976 sa stala spoluzakladateľkou spoločnosti HOS. Inšpirovaná úspechmi z NASA, chcela vytvoriť produkty na zlepšenie vývoja systémového inžinierstva. O desať rokov neskôr si založila vlastnú firmu s názvom Hamilton Technologies. Zameriava sa na propagovanie modelového dizajnu „Develop before the fact“.
Margaretin historický úspech na poli softvérového inžinierstva z nej spravil jednoznačnú ikonu. Aj keď to neprišlo hneď, roky poctivej práce sa nezaobišli bez ocenení. Prezident Barack Obama jej v roku 2016 udelil Prezidentskú medailu slobody. Z komerčnejších uznaní je to napríklad vlastná LEGO figúrka v rámci špeciálneho vydania slávnej stavebnice z roku 2017.
Dnes 85-ročná Margaret stála za úspešnou misiou viac než 50 rokov dozadu. Stále si však spomína na to, ako sa snažila skĺbiť prácu s materstvom. Dcéru niekedy musela so sebou priniesť do práce, tá ju na oplátku rada napodobňovala. Nepozorovane ťukala do klávesnice až sa pár údajov vymazalo. Počítač jednoducho nemal dostatočnú kapacitu na zapísanie väčšieho množstva informácií. Keď si to Margaret všimla, zhrozila sa. Čo ak by takáto situácia nastala počas skutočného odletu? To viedlo k vývoju dôležitého softvéru, ktorý položil základy pre odvetvie uznávané dodnes.
Zdroje: www.interestingengeneering.com, www.medium.com, www.theguardian.com
Zdroj titulnej fotografie: pinterest.com