Minimalizmus v Ríme: interiér, ktorý balansuje medzi komfortom a modernou
Architekt ho nazval „Grid Apartment“ a jeho ústrednými motívmi sú hrany, čistota, minimalizmus, vzdušnosť, zdanlivá jednoduchosť. Minimalizmus v interiérovom dizajne zažíva dobré časy, ale do našich končín sa stále dostáva skôr pomaly. Ľudia nedôverujú zdanlivej jednoduchosti a dizajnovej čistote, často ju považujú za niečo nedokončené či dokonca nenaplnené, nevyužité. Je nutné napísať, že podstatou… Prečítať celé
Architekt ho nazval „Grid Apartment“ a jeho ústrednými motívmi sú hrany, čistota, minimalizmus, vzdušnosť, zdanlivá jednoduchosť.
Minimalizmus v interiérovom dizajne zažíva dobré časy, ale do našich končín sa stále dostáva skôr pomaly. Ľudia nedôverujú zdanlivej jednoduchosti a dizajnovej čistote, často ju považujú za niečo nedokončené či dokonca nenaplnené, nevyužité. Je nutné napísať, že podstatou minimalistického interiéru je práve akýsi balans medzi jednoduchosťou a komfortom, pričom by nemal skĺzať do žiadneho extrému.
Držať sa na tej správnej hranici medzi dizajnovou čistotou a útulnosťou sa darí tomuto interiéru z Ríma, ako ho nafotil fotograf Marco Marotto. Dizajnér a architekt priestoru svoje dielo pomenoval Grid Apartment, čím chce zdôrazniť jeho typický prvok: pravidelnú členitosť, hrany a rozdelenie priestoru do pôdorysu mriežky. Koncept bytu spočíva v jeho otvorenom priestore, ktorý je stále moderný (a zrejme ešte dlho bude).
V interiéri sa stretávame s čistými líniami a pomerne chladnými farbami, ktoré sú doplnené o pútavé farebné prvky (vankúše na gauči, čiernu nábytkovú stenu s TV, drevený dekor v spálni). Zaujímavosťou je, že v celom byte chýbajú závesy a záclony, ktoré bežne nachádzajú uplatnenie aj v minimalistických priestoroch.
Kúpeľňa sa zaobišla bez tradičnej dlažby a obkladov na stene, namiesto toho je na stenách nanesený omietka s dizajnom pohľadového betónu, na zemi je rovnaká podlaha ako v celom byte. Kuriozitou je, že priestor kúpeľne a toalety nie je od zvyšného priestoru bytu oddelený tradičnými pevnými dverami, ale iba otváracími sklenými stenami s matným povrchom. Nemenej nezvyčajné je aj to, že priamo vo walk-in sprche sa nachádza okno do ulice.
Nepochybne najpútavejším prvkom tohto rímskeho interiéru je však separátor kuchyne. Kontrastná čierna kovová konštrukcia s posuvnou konzolou umožňuje, aby bola kuchynská časť obývacej izby oddelená od zvyšku priestoru a tak sa zamedzilo napríklad šíreniu pachov, pary či hluku. Tento výrazný separátor, respektíve provízórna stena, je tvorená kovovou konštrukciou s dokonale priehľadnými sklenými tabuľami, ktoré aj zatvorenej kuchyni umožňujú prúdenie svetla.