Mesiac – jediná prirodzená družica našej planéty – udivovala ľudí odnepamäti. Napriek tomu sme dobre oboznámení len s jednou jeho stranou. Tá druhá, odvrátená, je v súčasnosti stále málo prebádaná, kvôli čomu máme o nej málo poznatkov. To by však mohla zmeniť Čína.

Čínska národná vesmírna agentúra (CNSA) totiž začiatkom minulého mesiaca spustila plánovanú misiu Čchang-e 6, prostredníctvom ktorej chce odtiaľ získať vzorky pôdy. Táto 53-dňová expedícia má byť najkomplexnejšou a najnáročnejšou misou krajiny na Mesiac

„Misia Čchang-e 6 je prvou ľudskou misiou na odber vzoriek a návrat z odvrátenej strany Mesiaca. Zahŕňa mnoho technických inovácií, vysoké riziká a veľkú náročnosť,“ zhodnotili predstavitelia CNSA v stanovisku. Misia však neobsahuje žiadnu ľudskú posádku.

Vedecký časopis Nature uvádza, že 7,2-metrová a 8-tonová vesmírna sonda vzlietla do vesmíru na palube nosnej rakety Long March 5. Tá odštartovala v piatok 3. mája zo strediska Wenchang Space Launch Centre na ostrove Hainan, pričom sa predierala tropickou dažďovou búrkou.

Bezproblémové pristátie

Štart rakety bol však len začiatok, pretože sonda Čchang-e 6 cestovala voľne k Mesiacu  päť dni. Následne zažala svoje motory, pomocou ktorých dokázala spomaliť natoľko, aby ju zachytila gravitácia vesmírneho telesa. Niekoľko ďalších týždňov ho obiehala po orbite, informuje Space.com.

V sobotu 1. júna sa oddelila od lunárneho orbitera, ktorý zostal na obežnej dráhe. Sonda začala klesať k mesačnému povrchu. Neskôr spustil modul manéver, ktorým začala znižovať rýchlosť motorov 15 kilometrov nad kráterom Apollo, kam chceli s landerom pristáť.

Vo výške 2,5 kilometrov nad povrchom upravil orientáciu v priestore a približne sto metrov nad miestom pristátia začal fázu levitácie, ktorá bola nevyhnutná na jemné úpravy. Zároveň sa takto dokázal vyhnúť prípadným prekážkam. Nakoniec sa im podarilo mäkko pristáť.

„Samotné pristátie bolo po technickej stránke veľmi podobné ostatným čínskym pristátiam, pretože krajina má metódu, ktorá funguje,“ vysvetlil pre portál Veda na dosah Dušan Majer, český popularizátor kozmonautiky. Dodal, že sonda počas zostupu funguje autonómne.

Pod časovým tlakom

Hoci hlavným cieľom misie bolo získanie vzoriek, lander sa na povrchu dlho nezdržal. Bol tam necelé dva dni, pričom na extrakciu vzoriek mal 14 hodín. Tie získal z povrchu vďaka robotickej lopatke, ako aj vrtáku. Ten prenikol približne dva metre pod mesačný povrch.

Portál Scientific American uvádza, že sonda by mala počas misie získať asi dva kilogramy mesačnej hliny a kameňa. Čínska národná vesmírna agentúra však zatiaľ neuviedla presný údaj o tom, koľko materiálu sa im podarilo získať.

Len pred niekoľkými mesiacmi sa uskutočnila iná misia, ktorá si dala za cieľa získať vzorky z potenciálne nebezpečného asteroidu. Vedcom sa podarilo počas misie OSIRIS-REx získať viac ako 250 gramov materiálu, o čom sme vás informovali v predchádzajúcom článku.

Misia Čchang-e 6 je pomenovaná podľa čínskej bohyne Mesiaca. Zdroj: unsplash.com/@mikepetrucci

Po úspešnom odobratí vzácnej vzorky mala sonda rozprestrieť čínsku vlajku. Portál BBC sa ďalej odvoláva na CNSA, ktorá informovala, že sonda „vydržala skúšku vysokou teplotou na odvrátenej strane Mesiaca“ a teraz sa začala vracať, aby mohli vzorky analyzovať.

Modul sa mal dostať na „vopred nastavenú obežnú dráhu okolo Mesiaca“, kde sa kontajner so vzorkami mal preniesť do návratovej kapsule. Tá sa má vrátiť na Zem približne 25. júna, pričom dopadnúť má na púšti v čínskej autonómnej oblasti Vnútorné Mongolsko.

Dôležitá misia pre Čínu

V minulosti sa o odvrátenú časť Mesiaca zaujímali aj iné krajiny, no jedine Číne sa tam podarilo mäkko pristáť. Prvýkrát sa to podarilo v roku 2019 pri misii Čchang-e 5 a tentokrát sa im podarilo tento úspech zopakovať. Avšak prečo je to pre Čínu dôležité?

Odpoveď na túto otázku prináša Bruce Einhorn v newsletteri Business of Space. Tvrdí, že Čína sa v posledných rokoch snaží dobehnúť zameškané. Zatiaľ čo iné krajiny, a predovšetkým NASA sa podarilo viacero úspechov dávno, Číne sa to darí až teraz.

Odkazuje sa aj na profesora Alana Duffyho zo Swinburne University of Technology v Melbourne, ktorý povedal, že nedávnym úspechom zapíšu do dejín. „Je to úžasná demonštrácia schopností,“ dodal. Politicko-mocenský dôvod však nie je jediný.

Zároveň ide o veľký vedecký úspech, ktorý nám odhalí históriu mesiaca, ako aj jeho budúcnosť. Čínska národná vesmírna agentúra, rovnako ako NASA, tam totiž chce vytvoriť stálu ľudskú kolóniu. Zároveň by sa mohlo stať miestom, kde by trénovali na dlhšie misie.