Vesmír už viac nebude výsadou štátnych agentúr a profesionálnych astronautov. Vďaka rýchlemu vývoju vesmírneho turizmu sa stáva dostupným aj pre bežných ľudí, ktorí si takéto dobrodružstvo môžu dovoliť. Najnovší prielom dosiahla spoločnosť SpaceX.

Súkromná vesmírna misia Polaris Dawn odštartovala v utorok 10. septembra, pričom kozmickú loď Crew Dragon vyniesla na nízku obežnú dráhu raketa Falcon 9. Let započal zo štartovacieho komplexu 39A v Kennedyho vesmírnom stredisku NASA na Floride.

Štvorčlenná posádka podľa webového portálu misie strávi vo vesmíre až päť dní. Veliteľom misie je Jared Isaacman, skúsený pilot a generálny riaditeľ spoločnosti Shift4. Záložným veliteľom bude bývalý pilot amerického letectva Scott „Kidd“ Poteet.

Zvyšok posádky tvoria Sarah Gillisová a Anna Menonová, obe zamestnankyne spoločnosti SpaceX, ktorú vlastní Elon Musk. Ide o ich prvý let do vesmíru a budú dohliadať na úlohy misie. Menonová zároveň bude dohliadať na zdravotný stav posádky.

Namiesto výletu dôležitá veda

Hoci ide o súkromnú misiu s neprofesionálnou posádkou, nejdú na výlet. Spoločnosť SpaceX chce počas misie robiť aj vedu. Vyčlenili si niekoľko cieľov a úloh, ktorú chcú splniť. Jednou z nich je dosiahnuť výšku 1400,7 kilometrov nad povrchom Zeme.

To sa im podarilo už 15 hodín po štarte, čím sa misia zapísala do vesmírnej histórie. Vďaka možnostiam rakety Falcon 9 sa dostali ďalej, ako akákoľvek iná misia s posádkou od programu Apollo spred polstoročia, o čom informuje portál Space.com.

Polaris Dawn Flight Day 4 Update

After an exciting and historic spacewalk on Thursday, September 12, the crew spent the majority of their Flight Day 4 focused on science and research. Polaris Dawn partnered with 31 institutions from across the world to create a robust and… pic.twitter.com/BIArfsrDts

— Polaris (@PolarisProgram) September 14, 2024

Opis misie vysvetľuje, prečo sa tam potrebovali dostať: „Na obežnej dráhe cez časti Van Allenovho radiačného pásu bude Polaris Dawn vykonávať výskum s cieľom lepšie pochopiť účinky vesmírnych letov a vesmírneho žiarenia na ľudské zdravie.“

Za pomoci ultrazvuku budú monitorovať, zisťovať a kvantifikovať žilovú plynovú embóliu, čo prispeje k štúdiám o prevalencii dekompresnej choroby u ľudí. Zároveň budú robiť výskum súvisiaci so syndrómom poškodenia očných nervov spojený s vesmírnymi letmi.

Okrem toho pozbierajú biologické vzorky pre multiomické analýzy. Z vesmírnej misie vyťažia aj viaceré vedecké inštitúcie a univerzity, s ktorými SpaceX spolupracuje. Medzi nimi napríklad Translačný výskumný inštitút pre vesmírne zdravie (TRISH).

Očakávaný vrchol programu

Misia Polaris Dawn sa zapísala do histórie aj vo štvrtok 12. septembra. Vôbec prvý komerčný výstup do vesmíru sa začal o 12:12 stredoeurópskeho času, čiže o štyri hodiny neskôr, ako pôvodne plánovali. Vrchol programu misie mal trvať asi dve hodiny.

Astronauti Jared Isaacman a Sarah Gillisová absolvovali riskantnú operáciu, keď loď obiehala Zem rýchlosťou viac ako 25-tisíc kilometrov za hodinu a nachádzali sa vo výške skoro 740 kilometrov. No najprv sa tam museli dostať po dosiahnutí výškového rekordu.

Ako prvý si vesmír prezrel veliteľ misie Jared Isaacman. „Doma máme všetci veľa práce, ale odtiaľto vyzerá Zem dokonalo,“ povedal Isaacman počas živého vysielania spoločnosti SpaceX, keď stál po pás vystrčený z poklopu kozmickej lode Crew Dragon.

Aby neodletel, istilo ho 3.5-metrové lano a pridržiaval sa rukou alebo nohou o konštrukciu pripomínajúcu zábradlie s názvom Skywalker, informuje Veda na dosah. Onedlho ho vystriedala technička Gillisová, no ani jeden z nich neopustil plavidlo úplne.

Novinky v Polaris Dawn

Na účely vesmírnej misie vzniklo niekoľko špecializovaných zariadení, prípadne úprav pre už existujúce príslušenstvo. Spoločnosť SpaceX vyvinula svoj vlastný oblek pre výstup do otvoreného vesmíru (EVA), ktorý ochránil posádku pred vákuom z vesmíru.

„Skafander EVA, ktorý sa vyvinul z obleku IVA (Intravehicular Activity), poskytuje väčšiu pohyblivosť, najmodernejší displej na prilbe (HUD) a kameru, nové textílie na riadenie tepla a materiály prevzaté z medzistupňa Falconu a trupu Dragonu,“ ozrejmil SpaceX.

Okrem toho upravil kozmickú loď Dragon Crew, aby výstup do voľného vesmíru mohli zrealizovať. Pôvodný model totiž nedisponuje vrchom, ktorý sa dá vyklopiť. Zároveň je však zaujímavé, že kapsula nedisponuje pretlakovou komorou, ako je zvykom.

Astronauti preto nemôžu vyčistiť svoje systémy od dusíka a vyhnúť sa dekompresnej chorobe pomocou. Kozmická loď preto postupne znižovala svoj celkový vnútorný tlak, aby zvýšili parciálny tlak kyslíka, čím odstránili dusík, vysvetlil portál Space.com.

„Začíname pri tlaku približne 14,5 psi (libier na štvorcový palec) a klesáme na približne 8,65 ako poslednú fázu nášho preddychu, počas dlhého obdobia, aby sme pomaly vytiahli dusík z nášho tela a znížili riziko dekompresnej choroby,“ vysvetlila Sarah Gillisová