• Rovnaká práca za menej peňazí, slabá ochrana v porovnaní so zamestnancami či problémy v bankách, hoci zarábajú dosť.
• Slovenskí živnostníci majú stále dosť problémov, ktoré im komplikujú život. 
• Je to skoro akoby dostávali tresty za to, že sa neprispôsobili zamestnanej väčšine.

Otázka doby a spoločenskej situácie

Dnes to majú mladí ľudia ťažšie ako ich predkovia, či už ide o dostupnosť bývania, primerane platenú prácu alebo job, ktorý nebude zaťažovať človeka aj v súkromí. Tvrdia to nielen oni, ale ide o všeobecnú mienku. Samozrejme, že keď je toto tvrdenie uvedeného do nového kontextu, napríklad do kontextu povojnovej situácie v Európe v 20. a 40. rokoch minulého storočia, ale aj do kontextu neslobody až do konca 80. rokov, vyznieva to skoro ironicky. Lenže iná doba prináša iné situácie, iné názory na to, čo je náročné a čo nie – je skoro isté, že keby mladí ľudia z 20. či 40. rokov boli mladí práve dnes, trápili by sa s rovnakými problémami. To však už schádzame úvah skôr filozofickej a umeleckej povahy. 

Že to mladí živnostníci majú na Slovensku ťažké, ste už nepochybne predtým počuli. Možno s frázou aj súhlasíte, hoci sami presne neviete, v čom tieto náročnosti spočívajú. V tomto príspevku sa venujeme dôvodom, pre ktoré to majú mladí živnostníci u nás ťažšie ako zamestnanci, s akými problémami sa stretávajú pri výkone svojej práce a v bankách a prečo sa im napriek tomu stále oplatí tieto rozdiely trpieť.

Prečo živnosť? Pretože to bola požiadavka, nie plán

V prvom rade si musíme objasniť známy mýtus, že živnostník je v podstate začínajúci podnikateľ so skvelými vyhliadkami a za svoju situáciu si môže sám tým, že sa rozhodol založiť si firmu. Vraj mal veľké oči a chcel prísť k ľahkým veľkým peniazom. Ak sa mu nedarí dosť dobre, je to výsledok jeho neschopnosti a mal by to radšej zabaliť. Lenže je to inak. 

Podstatná časť živnostníkov sa rozhoduje pre založenie živnosti iba preto, že to vyžaduje ich zamestnávateľ. Môže ísť napríklad o remeselníkov, pracovníkov na stavbách, ďalej ľudí, ktorí pracujú v kreatívnom biznise, ale fakticky ktokoľvek. Aj naši autori na UnitedLife sú živnostníci, alebo aspoň majú zriadené autorské DIČ. Zriadenie živnosti je preto pre nich jedinou možnosťou, ako môžu danú prácu získať alebo si ju udržať.

Dôvody, pre ktoré sa zamestnávateľ rozhoduje pre túto podmienku, sú predovšetkým v menšej byrokracii a nižších nákladoch. Paradoxné je, že mladý živnostník si nemusí spočiatku uvedomiť, že tieto náklady znáša on sám zo svojej „čistej“ mzdy, a tak pristúpi na prvý návrh, že bude dostávať práve toľko, čo majú jeho kolegovia v čistej mzde.

INZERCIA

Prirodzene sa tak dostávame k prvému bodu v zozname problémov, ktorým čelia slovenskí živnostníci – v porovnaní s rovnako zarábajúcimi zamestnancami majú reálne menej peňazí za rovnakú prácu – respektíve, za ešte viac práce, keďže si účtovníctvo a s tým spojené činnosti robia sami.

Nielen fotenie a kreatívna práca je to, čo obnáša živnosť. Mnohí sú živnostníci z nutnosti a robia práce celkom typické pre trvalý pracovný pomer.

Rovnaká práca za menej peňazí

Mladý človek spravidla nemá také schopnosti argumentovať, aby si vedel obhájiť vyššiu mzdu za rovnakú prácu len preto, lebo aj on musí z výplaty zaplatiť odvody a neskôr aj dane. Zamestnávateľ tomu síce rozumie, ale obyčajne iba ťažko akceptuje. Pritom ho takýto živnostník stále stojí menej, ako zamestnanec, preto ten tento status zachovať. Argumentom je, že živnostník môže mať predsa viac prác, viac klientov, a tak prečo by sa mal práve on (zamestnávateľ) podieľať na preplácaní týchto objektívnych náklady aj za ostatných. Zámerne pritom neberie do úvahy skutočnosť, že popri 8- či 12-hodinovej pracovnej dobe sa druhá práca robiť nedá, a že na vlastných zamestnancov takéto nároky nemá. Kľúčovými faktormi v tomto kontexte je teda nedostatočná finančná gramotnosť mladých živnostníkov, ich neskúsenosť v argumentácii svojich požiadaviek a v nedostatočnej ochrane, ktorú má živnostník v porovnaní so zamestnancom.

Výsledok tejto situácie je taký, že živnostník dostáva hrubú mzdu v rovnakej výške ako zamestnanec v čistej mzde, ktorú musí znižovať o zdravotné poistenie, sociálne poistenie a dane z príjmu.

Samozrejme aj zamestnanci budú oprávnene tvrdiť, že oni predsa tiež platia odvody, hoci neodchádzajú z ich bankových účtov. Pravdou však je aj to, že sotva by ste našli človeka – zamestnanca, ktorý má korektnú predstavu o tom, koľko ho ročne tieto povinné náklady stoja, kam ich vlastne posiela a aké sú splatnosti týchto odvodov. Avšak nie je trúfalé domnievať sa, že väčšina netuší ani to, aký je rozdiel medzi hrubou a superhrubou mzdou. No a taký živnostník musí tieto náležitosti nielen poznať, ale predovšetkým dbať na to, aby všetko bolo vždy všetko správne uhradené, aby nemusel čeliť problémom, ktoré sú pre konvenčného zamestnanca celkom cudzie. 

Takto vidí zúfalého živnostníka pred bankou umelá inteligencia Dreamlike AI.

Životné náklady

S týmito nákladmi súvisí aj následný rozdiel, ktorým je neproporčnosť životných nákladov. Najvyššie náklady na život na Slovensku sú za bývanie, stravu a dopravu, prípadne oblečenie. Tieto náklady sa zvyšujú, ale platy sa nezvyšujú v rovnakej miere. Tento rozdiel sa pre mladých živnostníkov stáva ešte väčším, pretože musia platiť aj ďalšie náklady spojené s podnikaním – každým rokom sa zvyšujúce náklady a ak živnostník myslí na svoju budúcnosť, potom musí platiť aj čoraz vyššie dane. 

Zatiaľ čo zamestnanci dnes majú možnosť využívať niektoré významné benefity, ako karty MultiSport, príspevky na stravovanie (gastrolístky) alebo rôzne diéty, pre živnostníkov pracujúcich na rovnakej pozícii v rovnakej firme sú tieto benefity veľmi pravidelne odopreté.

Hypotéka alebo úver? Myslite na to rok či dva vopred

Štát a banky majú odlišný prístup k živnostníkom, než k zamestnancom. Mladí živnostníci sú samoplatcami odvodov zo svojej čistej mzdy, zatiaľ čo zamestnanci majú tieto náklady hradené zo strany zamestnávateľa. V prípade samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO) sú tieto náklady spravidla zamestnávateľom-klientom ignorované a neprepláca ich z pochopiteľných dôvodov: je to starosť živnostníka. Rovnako je starosťou živnostníka podávať daňové priznanie z príjmu za predchádzajúci rok, ktorý má možnosť si legálne optimalizovať. Vo svojej prospech môže využiť najmä nezdaniteľné minimum a paušálne výdavky percentom, ktoré však znižujú základ dane a v metodike posudzovania príjmu v banke tak tento živnostník vyzerá byť ako neschopný platiť úver. Ak živnostník zamýšľa v budúcom roku uchádzať sa o hypotekárny úver, musí to zohľadniť v daňovom priznaní a neoptimalizovať si ho. Musí tak zaplatiť podstatne vyššie dane a následkom priznaného vysokého zisku bude v nasledujúcom období musieť platiť vyššie zdravotné a sociálne poistenia. Za zdravotné dokonca bude musieť doplatiť aj spätne. Ani to však nie je garanciou, že bude pri žiadosti o úver posudzovaný podobne ako jeho kolega-zamestnanec. 

Skrátka, ak si živnostník plánuje zabezpečiť vlastné bývanie, musí na to myslieť ideálne aspoň dva roky vopred a zodpovedne sa na celý proces pripraviť v spolupráci s jeho bankou alebo expertným finančným poradcom.

Ceny bytov sú dnes vysoké, nemusí to však nutne znamenať realitnú bublinu. Ľudia si uvedomujú význam vlastného domova, preto majú nehnuteľnosti čoraz vyššiu morálnu a spoločenskú hodnotu.

Má zmysel hovoriť o problémoch živnostníkov

Mladí živnostníci sú dôležitou súčasťou hospodárstva a zaslúžia si rovnaké príležitosti ako zamestnanci, preto má zmysel o ich problémoch hovoriť verejne a ponúkať spravodlivé a realistické riešenia. 

Dá sa pritom očakávať, že v modernej ekonomike bude čoraz viac ľudí fungovať aj ako mikropodnikatelia, teda, že budú mať popri svojej hlavnej práci aj svoje vedľajšie zárobkové aktivity, ktoré by možno aj radi priznali, no obávajú sa byrokracie a prehnane veľkých očí štátu ohľadne odvodov.

Aj Slovensko sa transformuje na modernú ekonomiku a z času na čas sa aj živnostníkom dostávajú menšie či väčšie výhody, ako napríklad v uplynulom období zavedený status mikrodaňovníka (ak zdaniteľné príjmy nepresiahnu výšku 49 790 eur) či možnosť kompletne komunikovať s úradmi a podávať daňové priznania cez internet. 

Isté však je, že Slovensko čaká ešte dlhá cesta, počas ktorej budú musieť živnostníci lepšie zvládať aj neproporčnosť dôchodkov, pracovnej neschopnosti a mnohých ďalších rozdielov medzi nimi a zamestnancami.