Karel Čapek (na fotografii) napísal dielo R.U.R. počas pobytu v Trenčianskych Tepliciach, názov robot mu však navrhol jeho brat Josef. Foto: Wikimedia Commons

Vyhnime sa citátom vytrhnutým z kontextu

V dobe všadeprítomného internetu a rýchlych informácií je veľmi jednoduché skĺznuť k povrchnosti. Na Facebooku často čítame citáty známych ľudí, ktoré nás poúčajú o bohatstve, úspechu, morálke, ktoré negatívne hodnotia svet a ostatných ľudí. Tieto citáty mnohí bez rozmyslu ďalej zdieľajú a dokonca sa nimi čiastočne riadia aj napriek tomu, že si vôbec neoverili kontext citátu alebo jeho pravosť. Takto sa veľmi ľahko dodá morálny základ aj slovám od Hitlera a naopak, hodnotné osobnosti „trpia“ na klamstvá šírené internetom v ich mene – všetci dobre poznáme ten známy hoax údajne od Milana Lasicu o pokazenom mlieku a zlých porevolučných časoch.

Existuje jeden zaručene funkčný a správny spôsob, ako rozpoznať hlúposti a klamstvá vytrhnuté z kontextu – vzdelávať sa  a čítať celé knihy. Nejde pritom len o formálne vzdelanie, ale aj to, ktoré získavame spontánne počas aktívneho života. Racionálnemu človeku je totiž zrejmé, že ten či onen citát je možné tak posadiť do iného kontextu, že jeho pôvodný význam je celkom zatlačený do úzadia. Čítanie je jediný spôsob, ako pochopiť dôležitosť tohto kontextu a nenechať sa ním v budúcnosti tak ľahko oklamať.

Som veľký fanúšik tvorby Karla Čapka (9.1.1890 – 25.12.1938) a tak trocha si budem fandiť, že mám v jeho dielach výborný prehľad. Nie, tento Čapek nie je ten Čapek, ktorý písal príbehy o pejskovi a kočičce, to bol jeho brat, Josef. V tvorbe Karla sa stretávajú morálka, chtíč po moci, ľudské neresti, ľudská ješitnosť, zmysel života, význam bolesti a pravdy… skrátka všetko, čo môže osloviť človeka, ktorý iba nekonzumuje obsah, ale aj sa ho snaží pochopiť.

Kvalita Čapkových diel ďaleko prevyšuje moderných autorov a dokonca s nadhľadom strčí za klobúk množstvo amerických a ruských spisovateľov, o ktorých sa deti učia na školách. A nie je to iba o robotoch, ktorí ho preslávili vďaka jeho dielu R.U.R.  V nasledujúcom príspevku vyberieme niekoľko diel, ktoré podľa nášho názoru stoja za pozornosť a čas.

INZERCIA

Karel Čapek vpravo s T.G. Masarykom | Autor: Neznámy – Dějiny zemí Koruny české, Voľné dielo, Odkaz

Bílá nemoc

Divadelná hra, ktorú by mali povinne sledovať všetky osobnosti politického života. Hoci bola Biela nemoc napísaná v medzivojnovom období, je nanajvýš aktuálna práve dnes. Dá sa prečítať už aj ako kniha alebo pozrieť ako film a je dobrou výstrahou pred populistickými osobnosťami, ktorých je práve teraz až priveľa.

Dielo upozorňuje na túžbu po vojne, po moci, chamtivosť a politický populizmus a dáva ich do kontrastu s nenápadným človekom schopným liečiť smrteľné choroby. Jeho podmienkou je, aby už neboli vojny. Nič viac. Aj napriek tomu sa stretáva s veľkým nepochopením a politici a bežný ľud chcú radšej smrť, vojnu a moc, ako liek na pandemickú chorobu.

Autor sa medzi riadkami pýta, čo je vlastne človek schopný spraviť pre moc. Upozorňuje na silu politického populizmu a na to, čo sa v psychológii nazýva deindividualizácia.

Vražedný útok

Skvelá poviedka, ktorú prečítate za niekoľko minút, ale zanechá vo vás stopu. Samozrejme, potrebujete k tomu aspoň štipku sebareflexie. Istého úradníka sa jedného večera snaží niekto streliť zbraňou, zatiaľ čo on sedí doma a počúva rádio. Páchateľ cez okno netrafí a ujde, úradník alarmuje žandárov a začína premýšľať, prečo by ho niekto mohol chcieť zabiť.

Tvrdí, že nemá nikoho, kto by ho mohol nenávidieť, pretože on sa stará iba o seba, je poctivý pracant a prakticky samotár. Až potom začne spomínať na všetky tie drobné prehrešky, ktorých sa dopustil v rozhovoroch s ľuďmi, na nedostatky v jeho povahe a iné veci, ktorým nikdy nevenoval pozornosť. Zisťuje, že je tak veľa ľudí, ktorí by mohli nenávidieť, že mu až z toho príde smutno.

Poviedka núti čitateľa, aby sa tiež zamyslel nad svojím životom a nad tým, či jeho správanie nemôže viesť k tomu, že ho ľudia znenávidia.

Člověk, který nemohl spát

Ďalšia vynikajúca poviedka, ktorej predmet je možno dôverne známy aj vám. Keď človek nevie spať, rozmýšľa nad všetkými tými vecami, ktoré na sebe neznáša a ktoré na ňom nemajú radi ostatní. Keď človek dlho nevie zaspať, začína sa v ňom prebúdzať svedomie a oveľa intenzívnejšie si uvedomuje vlastné zlyhania, nedokonalosti a hrubosti. Oveľa viac si všíma, ako sa k nemu počas dňa správajú ostatní a spomína na trápnosti, ktoré zažil ešte ako dieťa.

Spánok je niečo ako očista tela aj mysle, preto nevieme bez neho žiť. Čapek tvrdí, že to, čo nazývame náš život, je v skutočnosti iba taký výber. Že by sme nevedeli žiť svoj život, keby sme z neho väčšinu počas cesty nepostrácali.

Morálne ponaučenie z tejto poviedky je podobné Vražednému útoku vyššie. Obohacuje ho však o skutočnosť, že náš mozog funguje ako filter, ktorý nám občas ukáže iba tie negatívne stránky života, hoci nie sú vždy tak zásadné a dôležité. Rovnako to však platí aj naopak a nemali by sme sa nechať naivne zlákať ideou o vlastnej dokonalosti a jedinečnosti.

Obyčejný život

Román Obyčejný život je súčasťou trilógie Hordubal / Povětroň / Obyčejný život, ktorú mnohí považujú za najvýznamnejšie Čapkovo dielo. Obyčajný život nám prezrádza životné skúsenosti jedného celkom obyčajného a na starobe zabudnutého pána, ktorý sa na sklonku života rozhodne o sebe napísať čo najviac. Chce mať poriadok vo všetkom, aj vo vlastnom živote.

On sám tvrdí, že bol jeho život jednoduchý a obyčajný, avšak po dôslednejšom rozpisovaní sa ukáže, ako veľmi blízky je tento život nám – čitateľom. Koľko trápení a radostí si aj taký celkom obyčajný človek odžije, aké má skúsenosti a zlyhania. Čapek týmto dielom dokazuje, že každý jeden život je dôležitý, nikto nie je menej a nikto nie je viac. Každý žije taký život, aký mu prišiel do cesty a nemožno povedať, že ten či iný bol oveľa jednoduchší.

Věc Makropulos

Hru Věc Makropulos ste v podobe opery mohli zažiť aj na doskách Slovenského národného divadla v jeho historickej budove v Bratislave. Bez ohľadu na to, či ste navštívili operu alebo činohru, stretli ste sa s rovnakým dejom aj textom.

Ústrednou postavou hry je Elina Makropulos, ktorá kedysi dávno získala a využila príležitosť na dlhovekosť. Po stáročiach života sa z nej však stala egoistická, chladná a rozvážna žena takmer bez schopnosti brať život vážne.

Záver hry je diskusia o tom, či je vôbec správne, aby existoval liek na dlhovekosť. Je správne, aby ľudia, ktorí majú peniaze, žili dlhšie, ako tí chudobní? Majú mať bohatí privilégiá? A čím by si ich mali zaslúžiť, skutočne iba peniazmi? Čo ak by liek na dlhovekosť získal diktátor alebo zlý človek, zneužil by ho na nesprávne ciele? Věc Makropulos nie je iba o lieku samotnom, je to reflexia na svet, v ktorom sú bohatí privilegovaní aj bez toho, aby si to zaslúžili a chudobní odsúvaní za okraj.

R.U.R.

Najslávnejšia hra od Karla Čapka je akronymom pre Rossum’s Universal Robots. Rossum bol podľa hry vynálezca umelého života a tvorca umelých ľudí. Nazval ich roboti (nie roboty), pretože ich úlohou bolo pracovať za ľudí. Roboti vyzerali celkom ako ľudia, ale nemali dušu, emócie, záujmy a ani bolesť. Tá sa do ich výroby pridala až neskôr v záujme zvýšenia bezpečnosti.

Dej sa odohráva kdesi na ostrove mimo civilizácie, kde je továreň na robotov. V centrále sedí šéf celého koncernu R.U.R. s plánom celkom zmeniť ľudstvo a vrátiť ho späť do Rajskej záhrady. Má záujem vyrobiť toľko robotov, až ľudia nebudú mať dôvod pracovať a budú sa môcť venovať iba sebazdokonaľovaniu.

Chýbajúca potreba práce však znamená, že ľudia nie sú potrební. Muži, ktorí sú leniví a žijú bez práce, sú zbytoční, nemajú právo mať deti a tie sa celkom prestanú rodiť. Roboti pribúdajú, ľudstvo zlenivie, rozmaznáva sa prebytkom, venuje sa orgiám a stráca mieru.

Pomocou diela R.U.R. chce Karel Čapek zdôrazniť nevyhnutnosť práce, pokory a únavy. Chce povedať, že každý z nás tieto veci vo svojom živote potrebuje, pretože inak by sa z nás stali rozmaznané lenivé tvory neschopné života, čo by sa pretavilo do zániku ľudstva.

—