V dnešnej dobe sa veľakrát vraví o morálnom úpadku západnej spoločnosti. Kritizuje sa nadmerný konzum, honba za mamonom a nemorálne chovanie. Nadobúdame tak pocit, že naša vyspelá spoločnosť je úplne zatratená. Bol ale svet v minulosti morálnejší? Ľudia lepší?

 Lisa Marie Black pre United Life

Už v roku 399 p.n.l. bol v Aténach popravený Sokrates. Mudrc odsúdený na smrť, čo údajne neveril v boha a kazil mládež. Známe Sokratove slová „ja viem, že nič neviem; ja si ani len nenamýšľam, že niečo viem“ dokazujú jeho poznanie. To spočívalo nie v nevedomí, naopak. Vyviera z plného vedomia obmedzenosti ľudského vnímania uprostred komplexity bytia, na rozdiel od tých, ktorí si uzurpujú patent na všetku múdrosť sveta. Zomrel, pretože vyzýval ľudí, aby kriticky prehodnocovali a skúmali zákony, svoje postoje a okolité dianie.

Oveľa neskôr, v roku 1951 predstavil Dürrenmatt v Zürichu tragikomédiu Návšteva starej dámy. V príbehu prichádza stará dáma, miliardárka po rokoch do svojho chudobného rodného mestečka. Túži pomstiť starú krivdu, a tak ponúka mestu miliardu za smrť istého občana. V hre je nádherne vykreslený aj ten ľudský charakter, kedy je každý schopný zapredať každého vrátane samého seba pri vidine osobného prilepšenia.

Paulo Coelho sa tiež ponára do temných hlbín ľudskej duše. Podobne rozoberá chamtivosť, zbabelosť, strach, pokušenie a zlo vo svojej knihe Démon a slečna Prymová. Prichádza k poznaniu, že „každý skrýva v sebe zlo, ktoré len potrebuje príležitosť, aby sa predralo na povrch.“ Čo Coelho tušil, potvrdil v roku 1971 Stanfordský väzenský experiment. Dvadsaťštyri študentov bolo náhodne rozdelených do dvoch skupín, väzňov a dozorcov.

Amerických vedcov zaujímalo správanie skupín a jednotlivcov pod vplyvom absolútnej moci dozorcov. Tí už v prvú noc zobudili väzňov o pol tretej ráno, aby ich spočítali. Jednalo sa o demonštráciu moci, vrátane poníženia. Po vzbure na druhý deň dozorcovia začali pritvrdzovať. Objavilo sa viac šikany a násilia, ako bolo pôvodne v pokynoch, a to najmä v noci v domnienke, že ich nik nevidí. Hoci väzni najskôr držali spolu, po potlačenej vzbure sa začali orientovať sami na seba a vlastné prežitie. Pre rastúcu brutalitu a sadizmus dozorcov, ako aj nervové zrútenie väzňov bol experiment predčasne ukončený už po šiestich dňoch miesto plánovaných dvoch týždňov.

Ukázalo sa, ako sa zdravý človek môže zmeniť v rekordne krátkom čase, ak je vystavený extrémnym podmienkam. Na základe experimentu vznikla hypotéza, že brutálne zločiny ako napríklad počas vojny nie sú výlučne dielom psychopatov, ale obyčajných ľudí vystavených tlaku okolností – teda všetkých nás. Dáva ešte vôbec zmysel hodnotiť, či iba dnešná spoločnosť je nemorálna alebo sadistická?

Temnota je našou súčasťou. „Všetci máme v sebe niečo, čo nik nedokáže vysvetliť – aké- si tiahnutie k zlu- ale vieme ho udržať pod kontrolou a vieme prejaviť to dobré“, tvrdí Coelho. Zasa je to len a len na nás, ktorú cestu si vyberieme. Ktorého z tých dvoch vlkov budeme kŕmiť. Či to bude cesta zbabelá a nemorálna, alebo cesta čestná a spravodlivá. Aj Sokrates mohol ujsť poprave, keby oľutoval svoje činy a sľúbil nápravu. No on tvrdil, že by to bolo síce jednoduché, ale nedôstojné a nečestné, a preto radšej zvolil smrť, než by zradil svoj ideál.

V záujme zachovania mieru v spoločnosti, bezpečia, pokoja a dobrej, zdravej budúcnosti našich detí je preto jedinou možnosťou ísť príkladom a prehlbovať v sebe to dobré. Dobro aj zlo spúšťajú reťazové reakcie. Silu takýchto reakcií dnes vidíme na Ukrajine alebo v rastúcom protiislamskom odpore v Európe. Niekedy dokáže jediná zápalka napáchať absolútnu katastrofu. Preto je potrebné ju zahasiť okamžite

Naše šťastie predsa spočíva v šťastí druhých. V ňom dokážeme objaviť zmysel života. Ak sa toho budeme držať na každom kroku, pri každom rozhodnutí a slove, morálny úpadok, skaza a zlo nemajú šancu preraziť. To je cesta odvahy, čestnosti a sebazdokonaľovania sa. Je to cesta za šťastím a lepším zajtrajškom.