Manuly sa pred Himalájskymi návštevníkmi ukrývali až do roku 2019. Čo bude ďalším prekvapením, ukážu ďalšie expedície.

Expedícia na Everest

V roku 2019 sa tím National Geographic v spolupráci s Iniciatívou za večnú planétu vydal na jednu z najkomplexnejších vedeckých expedícií. Cieľom výpravy sa stala hora, ktorá siaha až do nebies – Mount Everest. Výskumníci nainštalovali dve najvyššie položené meteorologické stanice na svete a z ľadového povrchu odobrali vzorku na skúmanie. Okrem dobrodružných túr sú teda ľadovce v okolí Himalájí predmetom rôznych odborných výprav, pretože poskytujú zásobu sladkej vody pre viac ako jednu miliardu ľudí.

Členovia tímu vykonali priekopnícky výskum v piatich oblastiach vedy, ktoré sú rozhodujúce pre pochopenie environmentálnych zmien a ich dopadov: biológia, glaciológia, meteorológia, geológia a mapovanie. zdroj: unsplash.com

Takmer štvortýždňová cesta bola mimoriadne obohacujúca nielen pre skupinu meteorológov, ale aj pre širšiu vedeckú komunitu. V teréne zozbierali vzorky z miest vo výške takmer 6 000 m. n. m. , podľa ktorých zistili prítomnosť vzácnej divokej mačky. Manul stepný prezrádza bohatú biodiverzitu horského ekosystému a východný Nepál pripisuje na zoznam miest, kde sa vyskytuje.

„Je fenomenálne objaviť dôkaz tohto vzácneho a pozoruhodného druhu na vrchole sveta,“ uviedla Dr. Tracie Seimon zo Zoologického zdravotného programu spoločnosti Wildlife Conservation Society.

Pred návštevníkmi sa skrývajú

Počet turistov navštevujúcich národný park Sagarmatha a vrch Mount Everest za posledných päťdesiat rokov výrazne vzrástol z niekoľkých stoviek na vyše 40 000 tisíc ročne. Preto je pozoruhodné, že sa dôkazy o manulovi objavili iba nedávno.

INZERCIA

Analýza DNA vzoriek trusov odobratých z preskúmaných lokalít potvrdila, že Mount Everest obývajú  dva exempláre manulov a o teritórium sa delia s líškou obyčajnou. Vedci našli vo vzorkách aj dôkazy o malých hlodavcoch, ktoré sú dôležitou potravou pre divoké mačky.

Plyšový vzhľad a divoká povaha

Manuly sú približne rovnako veľké ako bežné domáce mačky, no s niekoľkými rozdielmi. Krátke nohy spolu so zvyškom tela pokrýva hustá a nadýchaná srsť. V skutočnosti sú menšie a ľahšie než sa na prvý pohľad zdá, keďže im telo pred chladom chráni kožušina. Anglická terminológia ich označuje aj ako Pallas cat, podľa objaviteľa Petra Simona Pallasa.

Mount Everest nie je práve najdostupnejšie miesto, preto manuly využili príležitosť dostať sa čo najďalej od ľudí. zdroj: unsplash.com

Lezenie po kamenných rímsach a skalných stenách je pre tieto divoké cicavce prirodzené, preto vo všeobecnosti nie je ich prítomnosť na Mount Evereste prekvapením. Manul sa vyskytuje v Strednej Ázii, od Kaspického mora cez Irán, Afganistan, Pakistan a severnú Indiu až po strednú Čínu, Mongolsko a južné Rusko.

Prirodzené prostredie

Biotop manulov sa vyznačuje extrémnym podnebím s malým množstvom zrážok, nízkou vlhkosťou a širokým rozsahom teplôt. Títo malí predátori uprednostňujú údolia a skalnaté oblasti, kde vedia nájsť úkryt, preto sa vyhýbajú otvoreným priestranstvám. Nie sú rýchli bežci, takže čo sa týka snehovej pokrývky, znesú ju maximálne do výšky desať centimetrov.

Mačky okrem hrubého kožucha izoluje pred chladom aj osrstený chvost, ktorý sa dá omotať okolo tela ako teplý rukávnik. Dobre vyvinutá membrána – tretie viečko – poskytuje ochranu pred studeným vetrom a pravidelnými prašnými búrkami. Sú schopní lezci a plochú hlavu s nízko nasadenými ušami dokážu prestrčiť cez úzke priestory. Väčšinu dňa sa schovávajú v jaskyniach alebo priehlbinách pod kameňmi, prípadne si osvoja nory iných tvorov, ako sú svište alebo líšky.

Starostlivosť o chránené živočíchy

Napriek tomu, že sa 12 % divokých mačiek v Mongolsku leží v chránených oblastiach, práve tu prevažuje nelegálny lov ohrozujúci budúcnosť manulov. Krásna kožušina sa na čiernom trhu stáva luxusnou položkou. Rozvoj ťažby a infraštruktúry im uberá z prirodzeného územia a pripravuje ich o potravu.

Farba manulov sa líši od svetlosivej po žltkastú až hrdzavú, pričom biele končeky vlasov vytvárajú efekt podobný námraze. zdroj: pixabay.com

Od roku 2012 existuje Pallas’s Cat Working Group (PCWG) – sieť pozostávajúca z približne 30 členov z rôznych krajín, ako aj medzinárodných odborníkov. PCWG sa zameriava na zjednotenie úsilia špecialistov na štúdium a ochranu mačiek Pallas v celom globálnom rozsahu.

V roku 2016 vznikla Pallas’s cat International Conservation Alliance (PICA).  Cieľom PICA je zvýšiť vedomosti o distribúcii mačiek a o zachovaní ich druhu. Podobné expedície sú preto dôležité pre pochopenie toho, ako si tieto naoko neškodne vyzerajúce mačky nažívajú v nehostinnom prostredí.

Zdroje: www.interestingengineering.com

Zdroj titulnej fotografie: www.pinterest.com