Téme sa venoval Bloomberg (videoreportáž)

Európska vesmírna agentúra skúma možnosť budúceho náboru zdravotne postihnutých astronautov, známych aj ako parastronauti. Tento krok znamená obrovský skok vpred v dosahovaní rovnocennosti medzi ľuďmi, zároveň je to historický precedens. Skutočne môže nulová gravitácia zrušiť naše predstavy o tom, čo vlastne znamená byť zdravotne postihnutý?

Keď NASA vykonávala nábor na astronautov pre misie Apollo, sústredila sa na úplne zdravých uchádzačov a aj tých selektovala. Preto si Američania vyberali astronautov v U.S. Airforce a preferovali prototyp silného schopného a zdravého muža.

Stopercentné zdravie je síce prakticky nedosiahnuteľné, práve preto je potrebné vyberať si na vesmírne misie iba takých ľudí, ktorí sú v čo možno najlepšej fyzickej kondícii, odolní, vytrvalí, celkovo zdraví a bez vážnych predchádzajúcich zdravotných problémov. Keď sa totiž niečo stane na obežnej dráhe Zeme alebo ešte ďalej, možnosti liečby sú veľmi obmedzené a vážne zdravotné komplikácie jedného účastníka misie ju môžu celú zmariť, prípadne spôsobiť smrť ostatných účastníkov.

Lenže nie je zdravie ako zdravie. To, že má nejaká osoba amputovanú nohu, automaticky nemusí znamenať, že je náchylnejšia robiť chyby, nezvládať stres alebo ľahšie podliehať zdravotným rizikám.

Cieľom Európskej vesmírnej agentúry má byť zlepšenie dostupnosti vesmírneho výskumu. Argument stojaci za touto myšlienkou je pomerne silný: to, čo považujeme u nás, na Zemi, za hendikep, sa v beztiažovom stave nemusí prejavovať ako postihnutie vôbec. Ak v beztiažovom stave odpadáva potreba pohybu obidvomi nohami, v takom prípade by teoreticky aj jednonohý mohol fungovať bez problémov.

INZERCIA

Predchádzajúce míľniky histórie vesmírneho výskumu v kontexte jeho dostupnosti všetkým ľuďom boli sprístupnenie letov do vesmíru aj osobám s inou farbou pleti ako bielou (Guion Bluford, USA, 1983) a ženám (Valentina Tereshkova, Rusko, 1963, a Sally Ride, USA, 1983).

The Gallaudet Eleven

Prví americkí astronauti boli vybraní v roku 1959 a všetci boli vojaci. Mali spoločné vlastnosti, ktoré by sme dnes nazývali chlapskými, navyše mali vynikajúce kognitívne schopnosti a celkovo odolnú psychiku. Dôležitosť týchto vlastností je nesporná.

Lenže ešte predtým existovala skupina jedenástich ľudí, ktorých dal dokopy špecialista na vesmírne lety Ashton Graybiel. Jedenásť mladých ľudí boli súčasťou projektu Gallaudet Project a nazývali sa The Gallaudet Eleven.

Skupina dobrovoľníkov Gallaudet Project. Líder skupiny, Ashton Graybiel, cielene vybral nepočujúcich.

Boli to ľudia, ktorí by možno nemohli letieť do vesmíru, ale mali jednu spoločnú vlastnosť – boli nepočujúci. Spinálna meningitída narušila ich vestibulárny systém vnútorného ucha, známy ako labyrint. U nás na Zemi je hluchota nepriaznivá vlastnosť, ale ako ukázali extrémne testy, títo ľudia nepociťovali žiadne problémy pri extrémnych preťaženiach, zrýchleniach či na dlhej plavbe na rozbúrenom mori. Tam, kde ostatní ľudia vracali a trpeli kinetózami, týchto jedenásť ľudí nepociťovalo diskomfort.

Európska vesmírna agentúra pripravuje nábor astronautov prvýkrát od roku 2008 a hneď sa pritom púšťa do projektu sprístupňovania vesmírneho výskumu aj pre telesne hendikepovaných. Ľudia z ESA pripomínajú, že majú zdravotné štandardy na uchádzačov, ale nie vždy má zmysel považovať za takýto štandard aj úplnosť všetkých končatín a údov.

V prvom kroku ESA definovala typy telesných postihnutí, ktoré chce podrobne preskúmať. Ide o amputácie dolných končatín, rozlišuje pritom dĺžku amputovanej nohy.

Celá záležitosť je značne komplikovanejšia, samozrejme. Aj telesne „úplní“ astronauti musia počas vesmírnych misií aktívne športovať, pretože v nulovej gravitácii strácajú svalstvo a rednú im kosti. Musia cvičiť až dve hodiny šesťkrát týždenne. Bude potrebné nachádzať odpovede aj na to, ako môže účasť na vesmírnej misii vplývať na celkové zdravie astronauta, ak by mu zdravotné postihnutie bránilo v takomto cvičení.

Dobrou správou je, že keď sa snažíme nachádzať odpovede a riešenia, obyčajne ich aj nájdeme. Je preto celkom reálne predpokladať, že už o niekoľko rokov budeme skutočne čítať o prvom parastronautovi, prvom človeku, ktorý letel do vesmíru aj s telesným hendikepom.