Mystérium avantgardy

Avantgarda je zodpovedná za vznik niektorých z najslávnejších malieb a sôch v histórii. Viete však charakterizovať avantgardné umenie? Z kade sa tu vzal termín „avantgarda“? Pôvodne toto označenie používala francúzska armáda, ktorá ním označovala malú skupinu vojakov, ktorá vykonávala prieskum pred hlavnou armádou. V priebehu 19. storočia sa začal termín avantgarda používať pre ľavicových socialistických… Prečítať celé
Vydané 18. októbra 2022 / Autor / Obsahuje tieto témy: , , , , , , ,

Avantgarda je zodpovedná za vznik niektorých z najslávnejších malieb a sôch v histórii. Viete však charakterizovať avantgardné umenie?

Z kade sa tu vzal termín „avantgarda“?

Pôvodne toto označenie používala francúzska armáda, ktorá ním označovala malú skupinu vojakov, ktorá vykonávala prieskum pred hlavnou armádou. V priebehu 19. storočia sa začal termín avantgarda používať pre ľavicových socialistických mysliteľov a ich výzvy na politické reformy. Tento termín prvýkrát použil na umenie vplyvný francúzsky socialista Henri de Saint-Simon. Vo svojom texte z roku 1825 zaradil umelcov spolu s vedcami a priemyselníkmi medzi vodcov spoločnosti, ktorí by mali viesť ľudí vpred. Odvtedy sa termín avantgarda pravidelne používal pre umelcov.

Status Quo – nič pre avantgardných umelcov

Avantgarda sa snaží posúvať hranice toho, čo sa považuje za normu alebo status quo. Avantgarda okrem búrania hraníc v kultúre, presadzuje aj radikálne sociálne reformy. V krátkosti by sme mohli povedať, že pojem avantgarda sa vzťahuje predovšetkým na umelcov, spisovateľov, skladateľov a mysliteľov, ktorých tvorba je v protiklade k hlavným kultúrnym hodnotám a často má ostrý sociálny alebo politický rozmer.

K avantgardnému hnutiu sa hlásilo a stále hlási mnoho umelcov, od dadaistov až po postmodernistov.

 

Odkiaľ a kam?

Za začiatok avantgardného umenia možno považovať 50. roky 19. storočia, keď sa objavil realizmus Gustava Courbeta, ktorý bol silne ovplyvnený myšlienkami raného socializmu. Koncepcia avantgardného umenia úzko súvisí s francúzskou revolúciou v roku 1848. Toto osemnásťročné obdobie, medzi rokmi 1830 až 1848, bolo poznačené politickými nepokojmi. V roku 1848 sa rôzne vzbury a rebélie vyskytovali v celej Európe, od Škandinávie cez Taliansko až po Nemecko a Maďarsko. Medzi ich príčiny patril rozsiahly hladomor a chudoba, nerovnosť industrializácie a sily reštriktívnej vlády.

Revolúcie z roku 1848 sa nazývajú aj Jar národov, čo odráža demokratický impulz tohto hnutia.

Rôzne umelecké hnutia

Rôzne avantgardné hnutia majú svoje charakteristiky. Napríklad kubizmus sa zameriaval najmä na formy. Futurizmus a surrealizmus mali svoj silný sociálny program.

Najznámejšie hnutia avantgardy sú:

  • expresionizmus,
  • konceptuálne umenie,
  • konštruktivizmus,
  • kubizmus,
  • dadaizmus,
  • futurizmus,
  • impresionizmus,
  • pop art,
  • primitivizmus,
  • surrealizmus,
  • symbolizmus.

„Hoci sa termín avantgarda pôvodne používal na inovatívne prístupy k umeleckej tvorbe v 19. a na začiatku 20. storočia, je použiteľný pre každé umenie, ktoré posúva hranice myšlienok a tvorivosti, dodnes sa používa na označenie umenia, ktoré je radikálne alebo odráža originalitu vízie.“ Tate UK

@

♬ –

Ženy avantgardy

„Ženské hnutie v umení možno označiť za avantgardu, pretože jeho protagonistky sa jednotne usilujú o zmenu existujúceho spoločenského poriadku vo svete umenia.“ Lawrence Alloway

V deväťdesiatych rokoch bolo feministické umenie sedemdesiatych rokov predmetom príležitostných posmeškov. Až neskôr sa začal uznávať jeho umeleckohistorický význam. V roku 2007 sa uskutočnila výstava WACK! Art and Feminist Revolution, ktorá predstavila diela 120 medzinárodných umelkýň, a tak predstavovala prvú komplexnú výstavu zameranú na umenie a feminizmu.

Aké bolo feministické umenie 70. rokov?

Feministické umelkyne v Európe a v Severnej a Južnej Amerike sa zameriavali na konkrétne témy, odsúdenie situácie žien v rodinnom, spoločenskom a politickom kontexte, vlastné sebaprezentácie žien a oslobodenie ženských tiel od estetickej idealizácie. Na svoju prezentáciu využívali predovšetkým nové médiá, akým boli fotografie, film, inštalácie a performancie. V tom čase, tieto média neboli ešte všeobecne uznávané ako skutočné formy umenia, a tak umožnili umelkyniam vyjadriť svoj názor nezávisle od umeleckohistorickej tradície riadenej mužmi.

 

 

Pokračujte na ďalší príspevok »