Možno raz príde doba, keď bude ľudstvo žiť v Matrixe, dovtedy však budeme existovať jeden vedľa druhého, obklopovať sa inými ľuďmi, materiálnymi statkami a prostriedkami potrebnými i nepotrebným k životu.

Život sa neuveriteľne zrýchľuje, dnes máme okamžitý prístup k informáciám, doslova na počkanie, komunikujeme online s celým svetom, z výrobných liniek každú minútu prúdia nové autá, ale aj tak čoraz častejšie podliehame zhonu a nezdravému životnému štýlu.

Človek ako jedinec nežije vo vzduchoprázdne. Musí sa prispô­sobovať, strpieť konanie v prospech v rodiny, okoliu, školy a autoritatívnych inštitúcií. Čoraz častejšie pred nami stoja križovatky a rozhodnutia a je len na nás, aký smer si vyberieme. A predsa čoraz častejšie splývame s davom… S davom turistov v Benátkach, kde nemusíte nazrieť do mapy a húf z celého sveta vás strhne a vypľuje na Námestí svätého Marka. Veď musíme tam ísť, pretože všetci tam boli a musíme spraviť selfie pri zvonici Campanile. Pritom je možné, že krásne a podstatné veci nám unikajú práve v tých uličkách. Veci okolo seba vnímame automaticky, berieme veci ako nám ich podajú iní, často bez toho, aby sme sa zamysleli. Stávame sa nepodstatnými a neviditeľnými. Aby sme takými neboli, ponúkam zopár výrokov so silnými myšlienkami, ktoré zostanú pravdivé aj o niekoľko ďalších generácií.

Ver tomu, kto to skúsil. (Vergilius)

Náš život je taký, aký ho urobia naše myšlienky. (Marcus Aurélius)

Keď človek veľmi dlho hĺba o tom, že niečo urobí, často nakoniec neurobí nič. (E.Youngová)
Keď si uvedomíš, že ti nič nechýba, patrí ti celý svet. (Lao-c´)
Vysoká škola: dvesto ľudí prečíta tú istú knihu. Zásadná chyba. Dvesto ľudí by mohlo prečítať dvesto kníh. (John Cage)
Naozajstným zdrojom poznania je omyl. (Karel Čapek)
Problémy narastajú, čím viac sa človek blíži k cieľu. (Goethe)
Ak chceš byť múdrym, nauč sa rozumne spytovať, pozorne počúvať, pokojne odpovedať a keď nemáš čo povedať, prestaň hovoriť. (Lavater)
Učíme sa pre život, nie pre školu. (Seneca)
A na záver jedna krásna múdrosť zo života Johna Lennona:
„Keď som mal päť rokov, mamička mi povedala, že kľú-
čom života je šťastie. Keď som prišiel do školy, učiteľka
sa ma spýtala, čo chcem byť, keď vyrastiem. Povedal
som „šťastný“. Povedala mi, že som nerozumel otázke.
Ja som povedal, že ona nerozumie životu.“

Martin Viktory