Tento víkend sa začal každoročný svetový šampionát v ľadovom hokeji. Hostiteľskou krajinou je tentokrát metropola Lotyška – Riga. Práve tam upiera svoje zraky aj veľká časť Slovenska, keďže naša reprezentácia dlhodobo patrí k svetovej hokejovej elite. Je však očividné, že pri ročnej frekvencii (vynímajúc prestávku spôsobenú pandémiou COVID-19), sa o pozíciu najdrahších podujatí, pobijú najmä olympijské hry.

O tom, že šport je obrovský biznis netreba polemizovať. Astronomické platy futbalistov a hokejistov, drahé štadióny, príjmy z reklamy, o akých sa bežným ľuďom ani nesníva. Za týmto všetkým však musia stáť solventní investori, ochotní vložiť obrovskú časť svojich majetkov do podpory športovcov a športových podujatí. 

A práve ochota investorov a politikov zastupujúcich krajinu organizujúcu niektoré z veľkých podujatí, umožnila uskutočnenie týchto najdrahších športových sviatkov. Organizovať globálnu športovú udalosť sprevádza najmä obrovská prestíž. Za ňou sa však skrývajú neskutočné finančné náklady, a neraz aj nebezpečné a neľudské podmienky, v ktorých pracujú stavitelia potrebnej infraštruktúry.

1. Zimné olympijské hry v Sochi (2014)

Začneme hneď od najvyšších priečok. XXII Zimné olympijské hry, organizovala v roku 2014 Ruská federácia. Dovtedy pomerne neznáme letovisko na brehu Čierneho mora, sa v priebehu niekoľkých rokov, premenilo na veľké moderné mesto, plné športovísk. Táto premena znamenala jediné – organizovanie zimnej olympiády. 

Ruské mesto Sochi – dejisko najdrahších olympijských hier v dejinách. | Foto: sochi.com

A Rusi nenechali nič na náhodu. Napriek tomu, že oficiálne celkové náklady vynaložené na organizovanie tohto mega podujatia neboli po jeho skončení odtajnené, už odhadované náklady (ktoré bývajú spravidla výrazne nižšie), boli vyčíslené na neuveriteľných 51 miliárd  amerických dolárov (USD)! 

INZERCIA

Samozrejme, výstavba nových štadiónov, celej mestskej infraštruktúry od ubytovacích a stravovacích kapacít, až po dopravné zariadenia si vyžiada neuveriteľné náklady. Otázkou však je, či to za to všetko skutočne stojí. V prípade Sochi, rovnako ako v mnohých iných prípadoch z minulosti, sa stali vynaložené investície len jednorazovými a dnes už väčšina zariadení stojí takmer nevyužívaných. Výnimkou je pár športovísk, ktoré využívajú miestne kluby a okruh F1, ktorý bol takisto otvorený v roku 2014.

Túto olympiádu trápili aj problémy so snehom. Keďže ide o letnú destináciu, voľba organizácie zimnej olympiády zrejme nebola úplne šťastnou. Napriek priebehu alpských disciplín v lyžiarskom rezorte východne od Sochi, museli organizátori zvážať sneh z iných oblastí a následne ho konzervovať, čo nezanedbateľne prispelo k zvýšeniu organizačných nákladov.

S rovnakými problémami sa však museli vysporiadať aj organizátori OH 2010 v kanadskom Vancouveri. A celkové náklady? „Len“ 6,4 miliardy USD. Avšak, treba spomenúť aj fakt, že obe tieto olympijské si na seba aj spätne zarobili. Výsledný profit z organizácie podujatia predstavoval v prípade Sochi viac ako 53 miliónov dolárov, pričom Vancouver si prilepšil len o približne 1,5 milióna USD. 

2. Letné olympijské hry v Pekingu (2008)

Po roku 2008, kedy čínske hlavné mesto Peking organizovalo letnú verziu olympijských hier to vyzeralo, že ich investíciu len tak ľahko niekto neprekoná. Realita však bola iná už o šesť rokov neskôr, kedy sa na prvú priečku dostalo už spomínané Sochi.

Čína však do olympiády takisto naliala obrovské peniaze. Napriek tomu, že obrovské mesto ako Peking, disponuje potrebnou infraštruktúrou, jej stav nebol vždy vyhovujúci. Keďže vrcholné podujatia takéhoto rozmeru prilákajú státisíce ľudí z celého sveta, objem ubytovacích a stravovacích kapacít by nemusel stačiť. Preto sa Číňania pustili do hromadnej výstavby. Tá zahŕňala mnohé športoviská, vrátane toho najikonickejšieho. V strede olympijského parku vyrástol národný štadión, prezývaný pre svoju špecifickú architektúru Vtáčie hniezdo. 

Národný štadión v Pekingu – pre svoj tvar nazývaný aj Vtáčie hniezdo. | Foto: pinterest.com

Len výstavba tohto štadióna stála Čínu viac ako 357 miliónov dolárov. A celá olympiáda? Tá sa zmestila do rozpočtu 44 miliárd USD – vtedy suverénne najdrahšieho športového podujatia vôbec. V prípade Číny ani nemôžme hovoriť o takom extrémnom mrhaní verejnými zdrojmi ako v predchádzajúcom prípade.

Tieto olympijské hry si na seba totiž dokázali zarobiť až 146 miliónov USD. Navyše, Peking sa opakovane stal úspešným uchádzačom o organizáciu olympijských hier v roku 2022. Napriek tomu, že v tomto prípade pôjde o ich zimnú verziu, množstvo infraštruktúry vybudovanej v roku 2008 bude opätovne využiteľné.

3. Majstrovstvá sveta vo futbale (2022) a Olympiáda v Tokiu (2021)

Ak ste si mysleli, že horibilné sumy spomínané vyššie už nemôže tak skoro nič tromfnúť, ste na veľkom omyle. Už budúci rok sa totiž preruší dominancia olympijských hier v rebríčku najdrahších podujatí sveta. Na súčasné prvé miesto Sochi, sa zaradí finálový turnaj Majstrovstiev sveta vo futbale, ktorých organizátorom je Katar. Toto podujatie je už teraz mnohonásobne drahšie, ako ktorékoľvek iné.

Organizácia vrcholného podujatia zo strany Kataru vyvoláva množstvo otáznikov. Bude tak zaujímavé sledovať, či sa podujatie nakoniec uskutoční. | Foto: fifa.com

Katar nedisponoval v podstate žiadnou potrebnou infraštruktúrou, a tak pri uchádzaní sa o organizáciu šampionátu, predstavili šejkovia  megalomanské plány. Tie zahŕňajú výstavbu úplne nových štadiónov, budov zabezpečujúcich komfort ubytovania, stravovania a iných potrebných služieb pre účastníkov podujatia, ale dokonca aj také odvážne projekty, ako klimatizované futbalové štadióny.

Keďže v Katare je v letných mesiacoch (pôvodný termín MS) obrovské teplo, šampionát sa presunul do znesiteľnejšieho obdobia – na prelome novembra a decembra. Napriek tomu, že tento krok náklady čiastočne zníži, odhadovaná výška sumy vynaloženej na organizáciu tohto šampionátu je až 220 miliárd USD! Ide teda o viac ako štvornásobok najdrahšieho podujatia súčasnosti!

Tokio je na olympiádu už rok pripravené. Dovolí pandémia COVID-19 uskutočniť túto udalosť aspoň v roku 2021? | Foto: olympics.com

Lacná však nebude ani tohtoročná olympiáda v japonskom Tokiu. Tá by sa v celkovom rebríčku zaradila na tretie miesto, s nákladmi odhadovanými na 26 miliárd dolárov. Jej rozpočet musel byť o takmer 3 miliardy navýšený, keďže pôvodný termín v roku 2020, musel byť pre COVID-19 preložený, na aktuálne platný termín v lete 2021.

Športové podujatia tak vyžadujú vynaloženie neuveriteľného množstva finančných prostriedkov. Otázne zostáva, či investícia peňazí v takýchto objemoch je správnym riešením najmä v prípade krajín, ktorých obyvatelia nemajú zabezpečené práve najlepšie životné podmienky. Brazília investovala do OH v roku 2014 až 15 miliárd dolárov. Aj keď zďaleka nejde o najvyššiu sumu v rámci organizácie OH, v kontexte chudobného obyvateľstva krajiny, 2 miliardovej stratovosti olympiády a chátrajúcej infraštruktúry, to vyzerá ako doslova vyhodené peniaze.