Aj napriek technologickému pokroku čítanie kníh mladšie generácie neobchádza. Daná tradícia sa posilnila najmä počas covidového obdobia, pričom klasickú papierovú podobu kníh začína nahrádzať elektronická. V dôsledku daného trendu kníhkupectvá začínajú na svojich stránkach ponúkať e-knihy, ktoré zvyknú byť o niečo lacnejšie.

Ako sme písali v našom minulom článku, k najvášnivejším čitateľom patria severské krajiny. Vyplýva to aj z tvrdení obyvateľov Fínska, pričom až 16,8 % z nich považuje čítanie za jednu z najobľúbenejších voľnočasových aktivít. Naopak, Francúzsko, Rumunsko, Rakúsko a Belgicko patria ku krajinám s najnižšou mierou čítanosti.

Výnimku netvorí ani Slovensko. Približne tretina Slovákov priznáva, že počas roka neprečíta ani jednu knihu. K aktívnym čitateľom, ktorí prečítajú viac ako 10 kníh ročne, patrí približne 14 % našich obyvateľov.

Medzi najobľúbenejšími žánrami dominujú komiksy, ktorých tlač sa počas minulého roka navýšila o 146 %. Dôraz sa kladie aj na dominanciu filmových a seriálových adaptácií, ktoré preferujú najmä mladšie vekové kategórie.

Najlepšie knižné tituly tohto roka

Ako uvádza Forbes, americký magazín Time prináša rebríček kníh, ktoré by si mali nájsť miesto v každej knižnici. Konkrétne ide o 100 najlepších titulov tohto roka, ktoré prezentujú rôznorodosť žánrov, autorov či spracovaných tém.

Nahliadnuť tak môžete do životov známych osobností, ktorých memoáre sa očakávali dlhé roky. Výnimku netvoria ani príbehy bežných ľudí, ktorí sa nachádzajú v rôznych fázach života. Pohodlne sa usaďte a nečerpajte inšpiráciu.

Odvážny debut filipínskej novinárky

Novinárka Patricia Evangelista vo svojom diele poukazuje na brutálnu filipínsku vojnu proti drogám. Zdroj: Time

Patricia Evangelista sa vo svojej novinárskej kariére zameriava najmä na konflikty, katastrofy a ľudské práva. Svedčí o tom aj výber témy pre jej knihu Some People Need Killing, v ktorej vedie rozhovory so zadržanými, zúčastnenými rodinami a kľúčovými vládnymi predstaviteľmi. Na základe toho sa snaží popísať brutálnu filipínsku vojnu proti drogám, ktorá sa odohrávala medzi rokmi 2016 až 2022.

Ako tvrdí samotná autorka, jej úlohou je chodiť na miesta, kde ľudia umierajú. Jej práca obnáša rozhovory s preživšími, pričom čakanie na ďalšiu katastrofu netrvá dlho.

Šesť rokov sa venovala prípadom vrážd spáchaných národnou políciou. V súčasnosti si možno prečítať jej svedectvo o tisíckach zabitých za vlády bývalého prezidenta Rodriga Duterteho, ktoré so sebou prináša pocity strachu a smútku.

Prvý autor biografie Martina Luthera Kinga

Americký spisovateľ Jonathan Eig prináša prvú biografiu Martina Luthera Kinga. Zdroj: Time

Martin Luther King sa 20. storočí považoval za jedného z najvýznamnejších vodcov americkej histórie. Jeho meno sa spája aj s bojom za občianske práva či Nobelovou cenou za mier. Avšak aj napriek tomu jeho osud končí tragicky, kedy v roku 1968 bol na neho spáchaný atentát.

Na jeho pamiatku americký novinár Jonathan Eig spísal jeho prvú biografiu s názvom King: A Life. Ide o kombináciu stoviek rozhovorov a tisícky novoobjavených dokumentov.

Autor, ktorý v minulosti publikoval životopisy Muhammada Aliho či Lou Gehriga, priznáva, že mal prístup k nedávno odtajneným súborom FBI. Prostredníctvom veľkolepého diela môžete Kinga spoznať tak, ako ste ho doposiaľ nevideli. Nielenže išlo o odvážneho mysliteľa a brilantného stratéga, ale zároveň aj často emocionálne nepokojného jedinca, ktorý neignoroval svoje morálne zlyhania.

Jeho hnutie patrilo k jednému z najväčších v histórií, v dôsledku ktorého požiadavky na rasovú a ekonomickú spravodlivosť už nezohrávajú takú veľkú rolu ako za jeho čias.

Zápas so sebadeštruktívnymi myšlienkami

Clancy Martin vo svojich trpkých memoároch Ako sa nezabiť opisuje svoje niekoľko ročné trápenie. Zdroj: Time

Žijeme v dobe, kedy sa začína rozprávať o psychickom zdraví bez tabu. Svoju šancu vzal do rúk aj Clancy Martin, ktorý po viac ako 10 pokusoch o samovraždu, opisuje svoje dlhoročné utrpenie vo svojich trpkých memoároch Ako sa nezabiť.

Dielo je doplnené o príbehy od niekoľkých prominentných spisovateľov, ako sú David Foster Wallace či Yiyun Li. Samotný autor rozpráva o tom, ako uvažujeme o samovražde, či o tých, ktorí sú chytení v sieti deštruktívnych myšlienok. Na piedestál stavia svoje osobné skúsenosti, prostredníctvom ktorých sa snaží ľudsky uchopiť túto mrazivú tému.

Spomína, ako sa naposledy pokúsil zabiť v pivnici na vôdzke svojho psa. Po tom, čo mu to nevyšlo, utajil to pred svojimi blízkymi.

Na základe svojich skúseností tvrdí, že pokus o samovraždu neprichádza len tak z ničoho nič. Ide o dlhodobú reakciu na nahromadené problémy. Zároveň sa snaží ukázať tým, ktorí aktuálne zápasia s rovnakým životným obdobím, že nie sú na to sami.

Hlas populárnej hudby v histórii

Barbara Streisand prináša svoje dlho očakávané memoáre. Zdroj: Time

Príbeh žijúcej legendy, ktorá bola nominovaná na Grammy neuveriteľných 46-krát. Barbara Streisand vo svojich dlho očakávaných memoároch My Name Is Barbara opisuje svoj životný príbeh.

Začína s príbehmi z jej detstva, ktoré sa dotýkajú jej vzťahu s matkou. Zároveň spomína na absolvovanie svojho prvého konkurzu na Broadway, kedy netušila, že má pred sebou kariéru, ktorá bude trvať viac ako šesť desaťročí. Svoj úspech obhájila víťazstvom ocenení Emmy, Grammy, Oscar a Tony, ktoré je ťažké získať aj počas celoživotného pôsobenia.

Koniec koncov, počas svojej kariéry bola vždy tak trocha drzá a sebavedomá, čo z nej vytvorilo jednu z najgeniálnejších interpretiek, aké kedy žili.

Tŕpky život v Rusku

Bývalá popredná novinárka pre jedny z posledných nezávislých ruských novín Novaja Gazeta v knihe Milujem Rusko opisuje život v danej krajine tak, ako sa ho snaží propaganda skrývať. Zdroj: Time

Autorka diela Milujem Rusko a bývalá popredná novinárka pre jedny z posledných nezávislých ruských novín Novaja Gazeta, Elena Kostyuchenko, počas cesty vlakom do Berlína v roku 2022 náhle ochorela. Spočiatku išlo o dlhotrvajúci covid, po ktorom nasledovala hepatitída. Po dlhej liečbe lekári dospeli k znepokojivému záveru – niekto ju otrávil. Všetko začalo zapadať do toho, že sa stala obeťou pokusu o atentát na európskej pôde ruským štátom.

Cieľom autorky je zdokumentovať svoju rodnú vlasť za vlády prezidenta Vladimíra Putina. Opisuje v nej realitu života v Rusku, ktorej sa snaží propaganda vyhnúť.

Ide o dokumentáciu životov tých, ktorých ruská vláda systematicky vymazáva. Patria k ním dedinské dievčatá zlákané na sex, queer ľudí vo vonkajších provinciách, pacienti a lekári v ukrajinských pôrodniciach či reportéri na fronte.

Kostyuchenko za sebou zanecháva príbeh mladej ženy, ktorá sa aj napriek nemilosrdným hrozbám nenechá umlčať. Naďalej pokračuje s písaním, pričom je presvedčená, že najväčšou formou lásky a vlastenectva je kritika.