Kontroverzné svojím prevedením a myšlienkou. Slávni maliari veľakrát riskovali vystavením svojich diel, no v súčasnosti ich obdivuje celý svet

Cieľom je zachytiť emóciu

V ideálnych podmienkach by cenzúra umenia nemala existovať. Každý umelec cez obrazy vyjadruje svoj postoj k sebe, svetu či konceptu, ktorý je mu blízky. Navyše, maľby sa postupom rokov vyvíjajú a prechádzajú rôznymi štýlmi. Vyvolali by tieto diela pohoršenie aj dnes alebo boli zarážajúce kvôli dobe, v ktorej vznikli?

Gustave Courbet – Pohreb v Ornans (1849 – 1850)

S kritickou reakciou sa stretlo prvé veľké dielo Gustava Courbeta. Masívna maľba s rozmermi 3,15 x 6,6 metra zobrazuje dedinčanov chystajúcich sa na pohreb v Ornans. Zaujímavosťou je, že miestom pohrebu je rodisko maliara. Obraz takisto symbolizuje pochovávanie predošlého umeleckého smeru (romantizmus) a nástup realizmu.

Čakali honosnú maľbu, dostali pochmúrny pohreb. Napriek tomu dnes obraz stojí približne 15 miliónov dolárov. zdroj: pinterest.com

Keď sa dielo odhalilo na výstave pred publikom, vyslúžilo si negatívne hodnotenia. Podľa kritikov si obyčajní ľudia nezaslúžia, aby boli zvečnení na obrazoch. Vraj sú príliš škaredí a celá scenéria je veľmi ponurá. Vráskavé tváre a veľké nosy duchovných predstaviteľov sa ich vraj dotkli preto, lebo tieto znaky považovali za priamy útok na čestnosť kresťanov.

Andy Warhol – Campbellova polievka (1962)

Andy Warhol, vedúca osobnosť hnutia pop art, sa stal jedným z najvplyvnejších a najkontroverznejších umelcov svojej doby. Jeho práca a obrazy skúmali hranicu medzi umeleckým vyjadrením, kultúrou celebrít, masovou produkciou a masmediálnou kultúrou. V 60-tych rokoch vznikla jeho svetoznáme dielo – 32 plechoviek Campbellovej polievky. Maľba zhotovená pomocou sieťotlače niektorých zaujala, iní ňou pohŕdali. Obraz pre nich nebol dostatočný na to, aby sa mohol označovať za umelecký výtvor.

INZERCIA

Polievku v amerických obchodoch bežne kúpite, samotné dielo však stojí o poznanie viac – spoločná cena všetkých obrazov sa odhaduje na 200 miliónov. zdroj: unsplash.com

Medzi 32 príchuťami sú jemné rozdiely a nedokonalosti, čo znamená, že „vysoké“ umenie  sa odvolávalo na „nízku“ tému. Ide tak o príklad, ktorý vyjadruje podstatu pop artu. Debata o tom, ako sa umenie môže zaoberať niečím tak každodenným zabezpečila, že si obrazy získali zvýšenú pozornosť.

Edouard Manet – Olympia (1863)

Olympia Edouarda Maneta vyvolala v 60-tych rokoch 19. storočia veľký škandál pre svoj moderný námet a jeho revolučné spracovanie: ženský akt. Dnes je považovaný za jedno z majstrovských diel moderného maliarstva a odvtedy ovplyvnil mnoho generácií maliarov.

Vyše 65 miliónov: taká je cena obrazu, ktorý vyvolal pobúrenie. zdroj: pinterest.com

Manet zobrazil prostitútku, hľadiacu na kohokoľvek, kto sa na obraz pozerá. To stavia diváka do pozície klienta. Práve táto konfrontácia a odstránenie všetkých tradičných metafor v rámci znázornenia ženského tela spôsobilo rozruch medzi kritikmi a Manetovými kolegami.

Thomas Eakins – Grossova klinika (1875)

Obraz na prvý pohľad nevyzerá príliš kontroverzne. Nedá sa ale tvrdiť, že znázornená operácia sa zaobišla bez reakcie. Odhalenie chirurgického zákroku bolo revolučné v spôsobe, akým ľudia vnímali medicínu. Zatiaľ čo žena vľavo pôsobí veľmi ustráchane, chladné tváre lekárov a otvorená rana spôsobili divákom šok.

Revolučná maľba má cenu 68 miliónov dolárov. zdroj: pinterest.com

Galéria z tohto dôvodu odmietla obraz vystaviť. Pravdepodobne vďaka vplyvu Dr. Grossa a jeho kolegov dielo aspoň umiestnili v nemocnici, na oddelení vyplnenom nemocničnou posteľnou bielizňou a nábytkom. Komentátori sa nad umiestnením čudovali: „Bol to jeden z najsilnejších a najživších obrazov, aké sa dajú na výstave vidieť, a mal by mať miesto v Galérii umenia.“ Našťastie je dnes maľba v celej svojej kráse vystavená pre návštevníkov Múzea umenia vo Filadelfii.

Pablo Picasso – Guernica (1937)

Obrovská nástenná maľba od Pabla Picassa zobrazuje masaker baskickej dediny Guernica v roku 1937. Odvtedy stala znázornením každého zbombardovaného mesta. Je to jeden z najmocnejších umeleckých vyjadrení proti fašizmu a celé roky bol predmetom sporu vďaka svojmu posolstvu. Picasso ho odmietol vystaviť v Španielsku, dokým sa sloboda v krajine neobnovila.

Na rozdiel od iných diel Picassa, Guernica nikdy nebola na predaj. Kritici ju ale oceňujú na 200 miliónov dolárov. zdroj: pinterest.com

Obrazy majú vždy nejaké dominantné prvky, tentoraz sú nimi býk a kôň. Historička umenia, Patricia Failing vysvetľuje, prečo umelec zvolil práve tieto zvieratá. „Býk a kôň sú dôležitými postavami v španielskej kultúre.“ Picasso býkom označoval brutalitu a temnotu a kôň podľa neho reprezentoval Guerničanov.

Zdroje: www.artsandculture.google.com, www.blog.singulart.com, www.magazine.artland.com

Zdroj titulnej fotografie: moma.org