Meteorológovia a klimatológovia dlhodobo varujú pred narastajúcimi teplotami. Letné mesiace so sebou okrem dovolenkovej sezóny prinášajú aj teplotné rekordy, ktoré negatívne vplývajú nielen na ľudí, ale aj živočíchy či infraštruktúru.

Podľa výsledkov novej štúdie publikovanej v Nature Medicine, na území Európy minulý rok zomrelo v dôsledku vysokých teplôt 62-tisíc ľudí, uvádza portál Denník N. Ide o alarmujúce zistenie, pričom najviac úmrtí sa preukázalo v Taliansku a Grécku. Z výskumu ďalej vyplýva, že teplotné výkyvy mali najväčší vplyv od 18. do 24. júla, nakoľko sa v tom čase zaznamenalo až 11 600 úmrtí.

O tom, že júl bude aj tento rok opäť najteplejší mesiac, nasvedčujú viaceré zistenia odborníkov. Ako sme uviedli v našom predošlom článku, na začiatku mesiaca meranie amerických meteorológov zaznamenalo rekordne najteplejší deň na svete. Daný výsledok po prvýkrát prekročil priemernú hodnotu 17 stupňov Celzia, avšak pravdepodobne to ním nekončí. Globálna teplota zvykne pokračovať v raste až do konca júla alebo začiatku augusta, pričom teplotný vrchol sa zaznamenal aj počas júna.

Najteplejší mesiac

To, že júl bude pravdepodobne najteplejší mesiac na Zemi za posledných sto, ak nie tisíc rokov, uviedol aj riaditeľ Goddardovho inštitútu pre vesmírne štúdie NASA Gavin Schmidt, píše The Guardian. Oznámil to počas stretnutia v ústredí NASA vo Washingtone, ktorého sa zúčastnili experti agentúry pre klímu či hlavná klimatická poradkyňa Kate Calvin.

Posledné udalosti spojené s teplotnými rizikami naplno prejavili výsledky klimatickej krízy. Príkladom sú masívne požiare v Kanade, ktorých dym sa dostal až do amerických miest. Výnimku však netvorili ani počas minulého roka, kedy vypukli v susednom Česku v národnom parku České Švajčiarsko.

Júl bude pravdepodobne najteplejší mesiac na Zemi. Zdroj: pexels.com

INZERCIA

Okrem prírodných katastrof je milióny ľudí vystavených tepelným upozorneniam. Nasvedčuje tomu aj analýza globálnej teploty NASA, ktorá zaznamenala tohtoročný jún za najteplejší v histórii. Zároveň podľa výpočtov Schmidta má Zem 50 % šancu dosiahnuť rekord v oblasti najteplejšieho roka. Iné modely vykazujú ešte väčšiu mieru pravdepodobnosti, pričom ide až o 80 %.

Znepokojujúce predikcie

Každý rok internetom koluje obrázok, že tento rok prežívame posledné chladné leto. Nasvedčujú tomu aj predpovede na budúci rok, na ktoré má značný vplyv jav El Niño. K jeho vyvrcholeniu má prísť už koncom tohto roka, pričom je známy svojou tendenciou zvyšovať globálne teploty.

Už počas rokov 2014 až 2016 stal za globálnym teplotným rekordom, pričom rok 2016 sa zapísal ako najteplejší rok na Zemi. Zároveň klimatické zmeny sú priamo späté s emisiami skleníkových plynov, ktorých problematika sa rieši na viacerých medzinárodných konferenciách.

„Extrémne počasie, čoraz častejší jav v našej otepľujúcej sa klíme, má veľký vplyv na ľudské zdravie, ekosystémy, ekonomiku, poľnohospodárstvo, energiu a zásoby vody. To podčiarkuje rastúcu naliehavosť čo najrýchlejšieho a najhlbšieho zníženia emisií skleníkových plynov,“ cituje portál ScienceAlert generálneho tajomníka Svetovej meteorologickej organizácie Petteriho Taalasa.

Aj preto webová stránka Európskej komisie vyzýva spoločnosť k zníženiu emisií. Avšak, pokiaľ chceme zastaviť globálne otepľovanie úplne, na celom svete sa musia dosiahnuť nulové emisie oxidu uhličitého.

K vzniku emisií skleníkových plynov vedie práve ľudská činnosť, ktorá sa uplatňuje v rôznych sférach priemyslu. Patria k nej napríklad spaľovanie uhlia, ropy a plynu alebo odlesňovanie. Výnimku netvorí ani chov hospodárskych zvierat, nakoľko kravy a ovce pri trávení potravy produkujú veľké množstvo metánu. Na základe toho mnohí ekologickí aktivisti dávajú do popredia vegánsku náhradu živočíšnych produktov.

Vysoké teploty vedú k rôznym prírodným katastrofám. Zdroj: pexels.com

K ďalšiemu problému globálneho otepľovania patrí nedostatok pitnej vody, ktorý postihuje mnohé krajiny. Výsledkom nadpriemerných teplôt je prípad jedinej sladkovodnej nádrže v Uruguaji, ktorá takmer úplne vyschla, dodáva ScienceAlert. Na základe toho viac ako polovica obyvateľov nemá prístup k bezpečnej vode z vodovodu.

Ako uvádza portál Veda na dosah, touto krajinou to nekončí. Podľa štatistík približne 450 miliónov detí žije v oblastiach s nedostatkom pitnej vody na uspokojenie každodenných ľudských potrieb. Zároveň približne 74 % prírodných katastrof v rokoch 2001 až 2018 súviselo s vodou. V súčasnosti odborníci apelujú na ich zvýšený výskyt v dôsledku klimatických zmien. Ide o značné riziko, nakoľko dané katastrofy môžu zničiť alebo kontaminovať celé zásobníky vody, čo môže viesť k vzniku pandémií cholery či týfusu.