Zamestnanci pracujúci na nočné zmeny čelia viacerým problémom. Vzhľadom na to, že sú vyťažení do skorých ranných hodín, ich cirkadiánny rytmus tela pracuje inak, než u ľudí pracujúcich na jednu zmenu. V dôsledku toho u nich vzniká riziko nielen duševných, ale aj fyzických ochorení.

Ako sme písali v našom predošlom článku, jeden z negatívnych faktorov sa spája s nepravidelným stravovaním. Nejde len o to, čo a v akom množstve jeme, ale aj o to, v akom čase sa stravujeme. V prípade, že posledné jedlo dňa odkladáme na čoraz neskoršiu hodinu, zahrávame sa s metabolizmom.

Nielenže môžeme pocítiť prírastok na hmotnosti, zároveň prispievame k väčšiemu riziku vzniku chorôb, ako je napríklad cukrovka. V dôsledku toho odborníci apelujú na konzumáciu pokrmov v častiach dňa, kedy sme najviac aktívni.

Dôraz sa kladie aj na nespavosť, ktorá môže vyústiť do porúch spánku. Ako informuje portál ScienceAlert, podľa výsledkov najnovšej štúdie sa problémy vyskytujú približne u 1 z 10 ľudí pracujúcich pravidelne v noci.

Riziko vzniku porúch spánku

Uvedenú problematiku skúmal tím vedcov z Holandska a Belgicka. Zozbieral údaje o práci a spánku od 37 662 jedincov, ktorých rozdelil do skupín na základe ich denného alebo nočného pracovného programu.

Viacerí zamestnanci pracujúci v noci čelia poruchám spánku. Zdroj: pexels.com

INZERCIA

Prieskum sa zameriaval na základné kategórie porúch spánku – nespavosť, problémy s dýchaním a pohybom súvisiace so spánkom, poruchy cyrkadiánneho rytmu v podobe spánku a bdenia, hypersomniu, známu ako nadmernú dennú ospalosť či parasomniu, ktorá sa vyznačuje s abnormálnymi pohybmi alebo snami.

„Zistili sme, že v porovnaní s prácou na bežné zmeny počas denných hodín je práca v iných typoch zmien spojená s vyšším výskytom neusporiadaného spánku, najmä pri rotácii a pravidelnej nočnej práci,“ vysvetľuje spánková vedkyňa Marike Lancel, pôsobiaca na holandskej univerzite v Groningene.

„Za zmienku stojí, že 51 % ľudí pracujúcich v noci dosiahlo pozitívny výsledok aspoň pre jednu poruchu spánku,“ dodáva.

Ovplyvňujúce faktory

Viac ako štvrtina pracovníkov v nočných zmenách uviedla dve alebo viac porúch spánku. V prípade celkových výsledkov sa počet jedincov s aspoň jedným spánkovým problémom priblížil k hranici 1 z 3.

Počas skúmania sa do úvahy brali aj určité demografické faktory. Problémy so spánkom sa najčastejšie zaznamenali u ženského pohlavia. Naopak, muži zvykli spať menej hodín.

Spánkové poruchy postihujú najmä mladých, menej vzdelaných ľudí. Zdroj: pexels.com

Výnimku netvorilo ani vzdelanie. Vyplýva to predovšetkým z toho, že mladí, menej vzdelaní ľudia sú obzvlášť zraniteľní, pokiaľ ide o narušené vzorce spánku a bdenia súvisiace s uvedenými poruchami.

„Vplyv práce na zmeny na spánok je najvýraznejší u mladých dospelých s nižším vzdelaním,“ tvrdí Lancel.

Potreba zjednotenia pracovného času

Do úvahy treba brať aj to, že zistené poznatky neboli vykonané prostredníctvom analýzy spánku vykonanej v laboratóriu. Údaje pochádzajú od ľudí, ktorí reagovali na výzvu v novinách. Zároveň z nich neplynie, že jednotlivé zdravotné problémy priamo súvisia s nočnou prácou. Štatistiky však poukazujú na významný vzťah medzi nimi.

Nepravidelná práca, najmä v noci, sa už v minulosti spájala s viacerými negatívnymi faktormi. Zväčša išlo o zdravotné problémy v podobe cukrovky, rakoviny či depresie.

Nočná práca negatívne ovplyvňuje cirkadiánny rytmus tela. Zdroj: pexels.com

V dôsledku toho vedci, ktorí sa podieľali na spomínanej štúdii, apelujú na zamestnávateľov, aby si viac všímali vplyvy na zdravie zamestnancov pracujúcich v noci. Odporúča sa zverejniť efektívne nástroje a rady, ktoré im pomôžu čo najlepšie zvládať prácu na zmeny.

„Všeobecne sa odporúčajú rotačné zmeny, najmä rýchle rotujúce pracovné plány, s čo najkratšou dobou nočnej práce a množstvom dní oddychu medzi nimi, aby ste sa zotavili z nahromadeného deficitu spánku,“ radí výskumný tím vo svojom publikovanom článku.

Nárast problémov so spánkom u Slovákov

Ako uvádzame v našom minulom článku, podľa údajov Všeobecnej zdravotnej poisťovne sa počas pandémie počet ľudí, ktorým sa predpísali lieky na nespavosť, enormne zvýšil. Poukazujú na to aj štatistiky z roku 2021, kedy lekári predpísali daný druh lieku 85-tisíc poistencom. V predošlom roku išlo o 40-tisíc jedincov.

Počet Slovákov s problémami so spánkom rapídne rastie. Zdroj: pexels.com

Najčastejšími konzumenti sú ľudia nad 45 rokov, výnimku však netvoria ani dospievajúci. V roku 2021 sa predpísali takmer 200 deťom do 18 rokov.

Odborníci apelujú, aby pri pretrvávajúcej nespavosti postihnutí jedinci vyhľadali lekársku pomoc. Spánkové laboratórium Univerzitnej nemocnice Bratislava v priebehu roka navštívi 450 ľudí. V 80 % prípadoch ide o mužov vo veku 40 až 60 rokov.