Pôst je súčasťou našej spoločnosti už od nepamäti. Historicky sa objavuje najmä ako súčasť rôznych náboženstiev, ale aj kultúr. Pôst nie je len o odriekaní jedál či napríklad alkoholu. Pri náboženstvách sa spája najmä s duchovným posilnením. Veriaci sa vzdávajú nenávisti, zla, neslušných slov, závisti, žiarlivosti, hnevu, alebo dokonca sexuálneho pokušenia.

Iní zase praktizujú sezónny pôst najmä na jar či jeseň, keď sa striedajú ročné obdobia, s cieľom prečistiť si organizmus. Ľudské telo dokáže bez jedla prežiť len nejaký čas. To, ako dlho vydržíme, však závisí od rôznych faktorov, vrátane veku, telesnej hmotnosti, zdravotného stavu a ďalších individuálnych vlastností.

Podľa portálu ScienceAlert má pôst viacero zdravotných výhod, najmä pokiaľ ho vykonávame správne a pod dohľadom odborníkov. Nová štúdia však ukázala, že pokiaľ sa pôst realizuje počas krátkych či prerušovaných období, môže napáchať viac škody ako úžitku. Prerušovanému pôstu sa hovorí aj fasting. Vo všeobecnosti sa väčšina hladoviek vykonáva počas 24–72 hodín. 

Štúdiu publikovali v časopise Nature Metabolism. 

K akým výsledkom výskumníci dospeli?

Na výskume spolupracovali európski a britskí výskumníci. V rámci svojej štúdie odhalili, že produkcia bielkovín vo všetkých hlavných orgánoch ľudského tela, sa zmenila až po troch dňoch. To by mohlo predznamenať lepší zdravotný stav u účastníkov, ktorí podstúpili tento sedemdňový pôst. Zúčastnení počas tohto obdobia prijímali len čistú vodu.

Výskumu sa zúčastnila len malá vzorka: 12 zdravých mužov a žien. Výskumníci im na začiatku, počas a na konci pôstu odobrali krvné vzorky. Výsledok ukázal konzistentné zmeny u každého zo zúčastnených.

INZERCIA

„Naše výsledky dokazujú, že pôst má oveľa viac výhod, ako len znižovanie hmotnosti. Avšak, tieto výhody sú viditeľné až po troch dňoch úplného obmedzenia príjmu kalórií, čo je neskôr, ako sme na začiatku predpokladali,“ uviedla Claudia Langenberg, epidemiologička z Univerzity kráľovnej Márie v Londýne. Na druhej strane, je to dostatočne dlhý čas na to, aby sme ľudské telo zbavili kalórií. To môže prinášať vážne zdravotné riziká, ktoré za želané výsledky až tak nestoja. Ďalej dodala, že v rámci tohto výskumu sa prvýkrát vedci môžu pozrieť na to, čo sa deje s našim telom počas pôstu na molekulárnej úrovni.

Pôst: áno alebo nie?

Ako sme už spomínali, ak sa pôst vykonáva bezpečne a pod dohľadom, môže mať viaceré zdravotné výhody. U každého jednotlivca však treba starostlivo a individuálne zvážiť aj jeho nevýhody. Lekári vo všeobecnosti neodporúčajú, aby sa prerušovaného pôstu zúčastňovali deti, dospievajúci, tehotné osoby alebo osoby s cukrovkou či poruchami príjmu potravy.

Pri pôste nám hrozí aj riziko dehydratácie, pretože približne 20 % nášho bežného príjmu tekutín pochádza z potravy, ktorú prijímame. A preto by sme pri postení mali prijímať dostatok vody.

A ako to teda je s tým pôstom? Áno, alebo nie? Na túto otázku sa zatiaľ nedá jednoznačne odpovedať. Podľa odborníkov môže byť niekoľkodňový pôst aj napriek týmto zisteniam nebezpečný. Jeho potenciálny prínos pre naše zdravie stále nie je jednoznačne preukázateľný. Iné štúdie zase naznačujú, že prerušovaný pôst (na rozdiel od dlhodobého, ktorý sa využil v rámci tejto štúdie) môže zlepšiť niektoré aspekty ľudského zdravia. Medzi tieto výhody patrí napríklad úbytok na váhe, zníženie krvného tlaku, zlepšenie hustoty kostí a kontrola chuti do jedla. Niektoré štúdie dokonca naznačujú, že krátkodobé obdobie hladovania môže spomaliť proces starnutia a možno dokonca aj predĺžiť náš život.

ZDROJ: Unsplash.com

Napriek všetkým zisteniam majú vedci len veľmi obmedzené poznatky o tom, čo sa v skutočnosti deje s ľudským telom, keď sa prispôsobuje hladovaniu. Klinické štúdie na túto tému sú veľmi obmedzené. To znamená, že zdravotníci nemôžu pacientom poskytnúť rady a odporúčania, ktoré by boli založené na dôkazoch.

Čo ďalšie sa podarilo novým výskumom zistiť?

Najnovší výskum zistil, že zo všetkých 3 000 proteínov, ktoré sa skúmali v krvi účastníkov, približne tretina vykazovala „hlboké systémové zmeny“. Zmeny u tých bielkovín, u ktorých sa predpokladal najväčší prínos pre naše zdravie, sa však spozorovali (ako sme už spomínali) až po troch po sebe nasledujúcich dňoch pôstu. Patria medzi ne tie, ktoré sú spojené so zlepšením stavu reumatoidnej artritídy (bolestivé, zápalové ochorenie kĺbov spojené s ich deformáciou) a kardiovaskulárneho zdravia. Tieto výsledky podporujú aj predchádzajúce štúdie, ktoré tiež naznačujú, že pôst má oveľa viac výhod, ako len úbytok telesnej hmotnosti, no vyžaduje niekoľko dní, kým sa stane užitočnejším.

Väčšina bielkovín sa vráti na východiskovú úroveň v okamihu, keď začneme opäť jesť, čo naznačuje, že biologické zmeny spôsobené pôstom musia trvať určitý čas, aby sa dosiahli dlhodobé zdravotné výhody.

„Naše výsledky poskytujú príležitosť systematicky identifikovať potenciálne zdravotné prínosy pôstu a pretaviť tieto poznatky do predpokladaných opatrení vrátane postupov pre pacientov, ktorí nemôžu dodržiavať dlhodobé pôstne režimy alebo diéty napodobňujúce pôst,“ hovoria autori štúdie.

Vzhľadom na to, že vzorka súčasnej štúdie je veľmi malá, je nepravdepodobné, že by jej výsledky boli reprezentatívne pre účinky pôstu na rôznorodú ľudskú populáciu. Medzinárodný tím vedcov však dúfa, že ich výsledky budú dôležitým východiskom pre budúce výskumy pôstu.