Očkovanie nepochybne zachránilo mnoho životov. Nové typy vakcín sú efektívnejšie a jednoduchšie na výrobu
Tohtoročnú Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu získala biochemička Katalin Karikoóva a imunológ Dew Weissman.
Pandémia ochorenia COVID-19, ktorá zasiahla celý svet pred niekoľkými rokmi, priniesla nevídané výzvy. V tejto dobe, kedy sa ľudstvo stretávalo so zdravotníckou krízou obrovských rozmerov, sa našťastie dostali na scénu vedecké a technologické inovácie, ktoré pomohli zvrátiť jej smerovanie.
Názory ľudí na očkovanie za pomoci nových mRNA vakcín sa líšili. Zatiaľ čo jedna skupina sa bez váhania dala zaočkovať, tá druha bola skeptickejšia. Rovnako však vznikali aj hoaxy či zavádzajúce správy, o ktorých sme vás informovali v našom predchádzajúcom článku.
Avšak prínos tohto vedeckého prístupu, vďaka ktorému dokážeme predísť stovkám chorých je nepopierateľný. Nobelov výbor Karolínskeho inštitútu v Štokholme preto ocenil prácu dvojice vedcov. Ako píše portál Teraz.sk, tohtoročnú Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu získala biochemička Katalin Karikoóva a imunológ Dew Weissman.
„Laureáti svojimi prelomovými objavmi zásadne zmenili chápanie toho, ako mediátorové RNA vakcíny interagujú s naším imunitným systémom. Prispeli tak k bezprecedentnému tempu vývoja vakcín počas jednej z najväčších hrozieb pre ľudské zdravie v modernej dobe,“ uviedol výbor.
Začiatky prevencie
Za otca očkovania môžeme považovať britského lekára Edwarda Jennera. Ten si všimol, že dojičky kráv, ktoré sa nakazili takzvanými kravskými kiahňami boli imúnne proti pravým kiahňam, ktoré vtedy zužovali ľudstvo, uvádza portál RTVS.
Ten ešte v roku 1796 zaočkoval prvou vakcínou 13-ročného chlapca proti spomínanému ochoreniu. Na základe tohto objavu prebiehali počas 18. a 19. storočia rozsiahle systematické očkovania. Vďaka nim došlo k úplnému vymiznutiu tohto zákerného ochorenia v roku 1979.
Avšak nešlo o prvú metódu, pomocou ktorej sa lekári snažili vytvoriť imunitu u ľudí. Ako píše portál Britannica, ázijskí lekári podávali deťom usušené strupy kiahní. Niektoré z nich naozaj získali imunitu, iné sa však zbytočne nakazili.
Jenner preto namiesto očkovania kiahňami zvolil alternatívu, a to látku im podobnú. Tá bola bezpečnejšia. Okrem toho, že zabránil nákaze vakcínou, zužitkoval aj pomerne vzácny fenomén, kedy odolnosť voči jednému ochoreniu chráni pacienta aj pred ďalšími podobnými chorobami.
Iný spôsob, rovnaký výsledok
Odporcovia očkovania proti ochoreniu COVID-19 častokrát upozorňovali na to, že ide o novú a neotestovanú technológiu. Ďalší dôvod, prečo tieto vakcíny odsudzovali, bola pomerne krátka doba, ktorá bola potrebná na jej vývoj a uvedenie na trh.
Ako uvádza portál Medical News Today, medzi takzvanými klasickými a novými mRNA vakcínami existuje niekoľko rozdielov. Nový typ vakcín je však jednoduchší na vytvorenie, čo znamená, že ich produkcia je kratšia. Aj vďaka tomu sa stali dôležité počas pandémie, keďže ochorenie sa šírilo rýchlo po celom svete.
Ďalší rozdiel môžeme nájsť v systéme ich fungovania. Zatiaľ čo klasické vakcíny obsahovali usmrtenú alebo oslabenú vzorku patogénu, nové obsahujú iba proteín, ktorý obsahuje. Okrem toho sa ňou môžu zaočkovať aj ľudia, ktorí doposiaľ túto možnosť nemali. Avšak požadovaný výsledok je rovnaký – posilnenie imunity a vytvorenie odolnosti proti danému ochoreniu.
Postupný vývoj a budúcnosť
Relatívne rýchle uvedenie vakcín od spoločnosti Pfizer a Moderna by nebolo možné bez predchádzajúceho niekoľkoročného vývoju v tejto oblasti. Za ten vďačíme práve tohtoročným laureátom Nobelovej ceny.
„Musím vám povedať, že od roku 2002 nepoužívam ani tlačiareň, ani papier, nič. Dnes je už všetko zdigitalizované, no našťastie som v roku 1998 stála pri tlačiarni,“ opísala biochemička Katalin Karikoóva prvé stretnutie s Dewom Weissmanom pre podcast The Daily denníka New York Times.
V období, keď začali ich skúmanie už existovali účinné metódy ako umelo vyrobiť mRNA mimo tela živočícha. Lenže tie sa považovali za príliš nestabilné a náročné. Okrem toho vyvolávali u zaočkovaných živočíchoch zápalové reakcie, uvádza Veda na dosah.
Očkovanie sa od svojho prvého uvedenia stalo doslova kultovým. Vedci a lekári preukázateľne dokázali, že jeho výhody násobne prevyšujú možné riziká. Úspech nových výrobných procesoch môže zapríčiniť zmenu v celkovom prístupe, pričom na tie klasické sa možno úplne zabudne.