Jeho slnečnice poznajú všetci

Vincent van Gogh. Známy svojimi slnečnicami či ďalším opakujúcim sa symbolom – symbolom, ktorý mu dodával silu v najhorších chvíľach. Každý prvok prírody sa v jeho svete chvel významom. Slnečnice boli jeho symbolom radosti a oddanosti. Hviezdy boli záblesky neba. Prečo sa práve cyprusy stali jeho symbolom statočnosti?

V lete roku 1889 prišiel Vincent van Gogh ako dobrovoľný pacient do azylového domu Saint-Paul-de-Mausole v Saint-Rémy. Na jeho zotavenie dohliadal celý tím lekárov. Umelec však mal vlastný liek, ktorý si sám predpísal. Bolo ním spojenie s prírodou a zahĺbenie sa do svojho umenia. Stále viac sa upínal na jednu črtu okolitej provensálskej krajiny –  prastaré cyprusy.

Hviezdna noc, jún 1889

Nádherné línie a proporcie, egyptský obelisk, zelená farba v pozoruhodnej kvalite. Tento písomný popis cyprusov zaznamenal Van Gogh vo svojom azyle v Saint-Rémy. Môžete ho vidieť vyjadrený vo vizuálnej podobe na všetkých jeho plátnach zobrazujúcich strom v rokoch 1889 a 1890, najmä vo Hviezdnej noci.

Kedysi mali cyprusy a obelisky okrem vyjadrenia vytrvalosti pôvabný tvar spájajúci Zem s oblohou.  Funkciu, ktorú Van Gogh najdramatickejšie využil na tomto plátne. Egyptské obelisky boli symbolmi Ra, boha Slnka a podobne ako cyprusy spájali chladnú zem s nebeským ohňom.  Vyjadrovali nádej a nesmrteľnosť. Tým, že maľoval cyprusy ako obelisky chcel vyjadriť vznešenosť, nadčasovosť a monumentálnosť prírody. Čerpal z nich útechu vo chvíľach zúfalstva.

Hviezdna noc, jún 1889. Zdroj: MoMA, NYC

2. Pšeničné pole s cyprusmi, jún 1889

„Stále sa zaoberám cyprusmi. Rád by som s nimi urobil niečo ako plátna slnečníc – udivuje ma, že ich ešte nikto nestvárnil tak, ako ich vidím,“ poznamenal Van Gogh v liste svojmu bratovi Theovi. O cyprusoch a ich výrazovom potenciáli premýšľal už od príchodu do Provensálska vo februári 1888, no zlom v jeho umení nastal až po jeho príchode do Saint-Rémy.

Gogh si bol vedomý toho, čo sa deje vo svete umenia. Bol ambiciózny a vždy myslel na svoj odkaz. Vysoké tuje boli od začiatku motívom rezonujúcim na mnohých úrovniach. Motívom symbolického Provensálska, ktorý by ho odlíšil.  Slúžil ako druh podpisu a symbol regiónu, ktorý miloval. 

Pšeničné pole s cyprusmi, jún 1889. Zdroj: Metropolitné múzeum umenia, NYC

Cyprusy, jún 1889

Nájsť jedinečný štýl maľby prírody? Ten považoval za dôležitý odrazový mostík. Pri prvom príchode do Provensálska chcel založiť umeleckú kolóniu, pričom túžil po prítomnosti svojho kolegu, maliara Paula Gauguina, ktorého prácu obdivoval. Holanďana zaujali Gauguinove odvážne myšlienky o umení a jeho duchovnej úlohe. Gauguin veril, že umelci by mali študovať prírodu naživo, ale následne by mali využiť silu ľudskej predstavivosti na úpravu vzhľadu zintenzívnením tvarov a farieb.  Gauguin sa pripojil k Van Goghovi v Provensálsku v októbri 1888, no v decembri odišiel pre Holanďanovo nevyspytateľné správanie.

Van Gogh však trval na tom, že cyprusy boli prostriedkom umeleckej jedinečnosti.  Maľba je príkladom jeho jedinečného prístupu: Stvárnil strom ako keby to bol akýsi zamrznutý stĺp dymu, ktorý sa zvíjal nahor s krútiacimi sa čiarkami štetca. Rovnakú techniku použil aj na pozadie okolitých oblakov a polí. Štýl bol produktom jeho hlbokých citov k prírode. Energie jedna na druhú nadväzujú – sila pôdnych minerálov, ktoré cyprusy čerpajú, sa zjednocuje v extáze s dynamikou vetra, kopcov a mesiaca.

Cyprusy, jún 1889. Zdroj: Metropolitné múzeum umenia, NYC

4. Nočná vidiecka cesta v Provensálsku , máj 1890

„Je tmavou škvrnou v slnkom zaliatej krajine,“ napísal Van Gogh svojmu bratovi Theovi o cyprusoch ktoré ho obklopovali.  Je jednou z jeho najzaujímavejších temných poznámok.  Temnota, ktorú Van Gogh vnímal, odráža tradičné asociácie cyprusov so smrťou a nesmrteľnosťou – dôležité pojmy pre umelca, ktorý hľadá istotu uprostred životných peripetií.  Rýchlorastúce tuje sa vysádzali na cintorínoch pričom ich drevo sa následne používalo na rakvy. V spisoch klasických autorov ako Ovidius a Horácio  sa objavili v kontexte úmrtia. Tieto asociácie pretrvali po stáročia a znovu sa objavili v hrách Shakespeara a románoch Victora Huga, autorov, ktorých Van Gogh poznal a obdivoval.

Oceňoval, že ide o storočné stromy, no zdá sa, že poznal ich spojenie so znovuzrodením, nesmrteľnosťou a smrťou. Od začiatku ich spájal s hviezdami a pšenicou, čo boli jeho osvedčené metafory večnosti a večných kolobehov života. Po tisícročia stáli ako ochrancovia krajiny pred prudkými severskými vetrami. V diele dominuje cyprus v strede kompozície, ktorý rozdeľuje hviezdu a mesiac na nočnej oblohe. Nižšie sa nachádzajú dvaja muži kráčajúci preč od starobylého stromu podobného obelisku. Pravdepodobne sú nimi Van Gogh a Gauguin.

Krátko po namaľovaní obrazu Holanďan Provensálsko opustil a presťahoval sa do mesta neďaleko Paríža, pričom stále túžil po myšlienke tvorivého partnerstva s Gauguinom. Cyprus na obraze je základom prírody, spirituality, umeleckých ambícií a kultúrnych dejín, ktoré držali Van Gogha na juhu Francúzska.

Nočná vidiecka cesta v Provensálsku , máj 1890. Zdroj: Metropolitné múzeum umenia, NYC

Život ukončil samovraždou

Júl 1890 – Vang Gogh spáchal samovraždu. Jeho rakva bola posiata slnečnicami a vetvičkami cyprusov.  Dva charakteristické motívy, ktoré ho sprevádzali aj na pohrebe. V súčasnosti si ho spájame najmä so slnečnicami – symbolom oddanosti a radosti. Jeho slnečnice mali byť len doplnkom, no zároveň i ekvivalentom stálych a večných cyprusov.

Cyprusy boli Van Goghovým symbolom odolnosti a vynaliezavosti. Odhodlanie pokračovať,  schopnosť čeliť výzvam, ktoré mu stáli v ceste. Vychádzal z histórie, vlastnej predstavivosti či tradičnej symboliky z umenia a literatúry, čím výrazne obohatil svoju tvorbu.

ZDROJ: BBC.com