Ach tie psy! Či už máte doma malého alebo veľkého psa, už viac nemusíte zahanbene stáť na ulici pri stretnutí s jeho chlpatými kamošmi.

Psia superschopnosť aj špeciálny orgán

Oproti ľudom vynikajú psy hlavne v čuchaní. Zatiaľ čo ľudia majú v nose približne 5 miliónov čuchových receptorov, psy ich majú v závislosti od plemena 150 až 300 miliónov. A možno vás prekvapí, že až tretina psieho mozgu je venovaná spracovaniu týchto pachových signálov, zatiaľ čo človek využíva na čuch len 1/20 svojho mozgu.

Aby toho nebolo málo, psy majú v ňufáku aj špeciálnu oblasť nazývanú Jacobsonov orgán. Pomerne dlho bol Jacobsonov orgán neobjavený. Až v roku 1732 ho objavil Frederik Ruysh a neskôr, v roku 1813, ho znovu objavil Ludwig Jacobson, podľa ktorého dostal aj pomenovanie.

Tento malý ale dôležitý orgán sa podobá vrecúšku a nachádza sa v blízkosti nosových kostí. Sídli hneď vedľa dolnej časti nosovej priehradky a v prednej časti podnebia vášho psa.

Hlavnou funkciu tohoto orgánu je prenos chemických správ z feromónov, ktoré zámerne zanechávajú iné psy. Práve prostredníctvo tejto pachovej pošty dokážu psy rozpoznať pohlavie, náladu a zdravotný stav iného psa.

Feromóny a psy

Feromóny sú chemické látky, ktoré psy ale aj iné zvieratá prirodzene uvoľňujú a ktoré slúžia ako neviditeľná komunikácia. V podstate feromóny pôsobia ako hormóny mimo tela vylučujúceho jedinca a ovplyvňujú správanie prijímajúcich jedincov.

Medzi hlavné druhy feromónov sa zaraďujú:

1. poplašné feromóny,
2. feromóny potravinových stôp,
3. agregačné feromóny,
4. sexuálne feromóny,
5. teritoriálne feromóny.

Feromóny pes ucíti nosom, potom sa prenesú do špeciálneho vomeronazálneho orgánu (Jacobsonovho orgánu). Odtiaľto tieto tajné správy dešifruje časť mozgu, ktorá riadi emócie.

Prečo práve zadok?

V blízkosti koreňa chvosta majú psy análne vačky. Tieto vačky sú apokrinné žľazy, ktoré majú aj ľudia. A práve informácie obsiahnuté vo feromónoch, ktoré tieto žľazy produkujú, sú pre psy také dôležité. Vďaka tomuto chemickému kokteilu, vie pes  zistiť pohlavie iného psa, pripravenosť na párenie, náladu, zdravotný stav, čo v poslednom čase jedol a pravdepodobne ešte oveľa viac.

Dôležité potné  žľazy

Potná žľaza je jedným z dvoch typov kožných žliaz so sekréciou, ktoré sa vyskytujú len u cicavcov.

1. Ekrinná potná žľaza reguluje telesnú teplotu. Keď sa vnútorná teplota zvýši, ekkrinné žľazy vylučujú vodu na povrch kože, kde sa teplo odvádza odparovaním. Ekrinné žľazy sú aktívne na väčšine tela. U koní, medveďov a ľudí sú hlavným termoregulačným zariadením. U iných zvierat (psov, mačiek, hovädzieho dobytka a oviec) sú aktívne len na vankúšikoch labiek alebo pozdĺž okrajov pier a na zvyšku tela môžu úplne chýbať. Takéto zvieratá sú často závislé od dýchania, aby mohli účinne regulovať teplotu. Menšie cicavce, ako napríklad hlodavce, neznesú dehydratáciu, a preto nemajú žiadne ekrinné žľazy.

1. Apokrinná potná žľaza nepretržite vylučujú tukový pot do žľazových kanálikov. Emocionálny stres spôsobuje, že stena kanálika sa sťahuje a vypudzuje tukový sekrét do kože, kde ho miestne baktérie rozkladajú na zapáchajúce mastné kyseliny. U človeka sú apokrinné žľazy sústredené v podpazuší a v genitálnych oblastiach. Tieto žľazy sú neaktívne až do obdobia puberty, kedy ich začnú stimulovať hormonálne zmeny. U ostatných cicavcov sa apokrinné žľazy nachádzajú vo väčšom množstve.

Apokrinné žľazy sú po celom psom tele, avšak dva zadkové vaky so žľazami sú najľahšie prístupné.

Zdroje: HowStuffWorks, DogDiscoveries, Rspcaqld, Britannica,