Posledné dva roky sme si zvykli na radikálne zmeny. Pracovali sme inak, učili sa inak, nakupovali inak, trávili voľný čas inak. Nie preto, že sme chceli, ale preto, že sme museli. Protipandemické opatrenia nás zamkli doma. Darovali nám viac času s rodinou pri spoločenských hrách, no okradli nás o čas s priateľmi pri dobrej káve či pive.

Niekoľko mesiacov sme vôbec nemuseli voziť deti do školy a zo školy na krúžky. My sami sme takmer nemuseli vystrčiť päty z domu, ak nám zamestnávateľ nariadil home office. Táto zmena dennej rutiny, bez ohľadu na to, či sa nám páčila alebo nie, sa stala katalyzátorom ďalších zmien. Ovplyvnila aj naše stravovanie.

Mnohí z nás začali viac variť, niektorí piecť chlieb, iní si zvykli na donášku jedla alebo nákup potravín cez internet. Rodiny mali vďaka lockdownu konečne čas spoločne sa naraňajkovať alebo naobedovať. Avšak domáce prostredie spôsobilo aj to, že sme viac maškrtili či menej sa hýbali.

Viaceré rodiny začali práve počas pandémie spoločne jesť, deti sa učili variť. Ilustračný obrázok, zdroj: pexels.com

Slováci sa viac sústredili na čerstvosť

Podľa prieskumu Food Barometer z februára minulého roka, Slováci kládli čoraz väčší dôraz na teplý obed. Viac ako polovica opýtaných upriamila počas koronakrízy svoju pozornosť na zdravšiu stravu. Prieskumu sa zúčastnilo 5740 respondentov.

„Či si ju pripravili doma, alebo objednali prostredníctvom reštaurácií, viac si všímali, z akých surovín je pripravená,“ upozornili spracovatelia výsledkov prieskumu pre portál teraz.sk . „Čerstvosť potravín bola dôležitá pre 63,4 percenta opýtaných, pričom predchádzajúci rok to bolo veľmi dôležité iba pre štvrtinu z nich,“ dodali.

INZERCIA

Slovenskí zamestnanci, ktorí sa zapojili do prieskumu , si pod slovným spojením „zdravšia strava“ predstavujú okrem čerstvých potravín aj viac vegetariánskych a vegánskych alternatív. Viac ako polovica opýtaných má motiváciu hľadať zdravšie možnosti a zreteľne označené nutričné hodnoty jedál.

Američanov covid-19 naučil zdravším návykom. Vydrží im to?

Prieskum s cieľom poukázať na zmeny v stravovaní u Američanov každý rok realizuje aj Medzinárodná rada pre informácie o potravinách vo Washingtone, D.C. (IFIC). Prieskum IFIC z roku 2020 ukázal, že 85 % ľudí nahlásilo zmenu stravovania a prípravy jedla v dôsledku pandémie koronavírusu. Avšak už minulý rok tento počet klesol na 72 %.

Najvýraznejším trendom bol prechod na domácu stravu, hoci nie dobrovoľný. Podľa odborníka na výživu Aliho Webstera, riaditeľa pre výskum a nutričnú komunikáciu v IFIC: „Minulý rok 60 % Američanov varilo doma a teraz vidíme, že toto číslo sa posunulo pod 50 %.“ Americký výskum trendov spotreby ovocia a zeleniny tvrdí, že čím viac varíme doma, tým viac zjeme zeleniny a ovocia. Avšak spotreba ovocia a zeleniny v Amerike postupom času stále klesá.

Práca z domu spôsobila nielen zmeny pozitívne, aj negatívne. Blízkosť špajzy, či chladničky lákala Američanov viac maškrtiť. Ani tento trend však nie je stály. Tretina respondentov sa priznala, že na jar 2020 maškrtili viac ako zvyčajne. Počas minulého roka to bolo len 18 %.

Čoraz viac Američanov nakupuje potraviny online. V prieskume sa 42 percent respondentov vyjadrilo, že cez internet nakupuje potraviny aspoň raz mesačne. V predpandemickom roku 2019 to bolo len 27 percent. Štúdia IFIC tiež ukázala, že viac ako štyria z 10 ľudí veria, že ich individuálny výber jedál a nápojov ovplyvňuje naše životné prostredie.

Hladujúce rodiny v Juhovýchodnej Ázii

Zatiaľ čo Američanov a Európanov pandémia naučila jesť zdravšie, pripravovať si domáce jedlo, spoločne stolovať a všímať si čerstvosť a kvalitu potravín, v chudobných štátoch ešte viac prehĺbila problém hladujúcej populácie.

Podľa organizácie UNICEF pandémia koronavírusu v juhovýchodnej Ázii zvýšila závislosť od lacnejších potravín a takisto aj závislosť na potravinových dávkach. Mnohí rodičia prišli kvôli ochoreniu covid- 19 o prácu a príjmy.

S cieľom ušetriť počas pandémie, niektorí obyvatelia Indonézie, Malajzie, Thajska a Filipín, hľadali lacnejšie alternatívy potravín. Ryžou nahrádzali chýbajúce mäso, ovocie, zeleninu či vajíčka. Zdroj ilustračného obrázka: unsplash.com

Rovnako ako v Amerike, aj tu niektorí ľudia zároveň jedli viac domácej stravy, iní začali viac nakupovať balené potraviny a využívať služby rýchleho občerstvenia. Keďže sa ekonomiky v regióne snažia zotaviť, kvalita stravy pre chudobnejšie vrstvy obyvateľstva sa môže naďalej zhoršovať, čo ohrozuje zisky dosiahnuté pri znižovaní miery detskej podvýživy, ktorá bola v regióne vysoká aj pred pandémiou.