Týka sa to celého systému
Aj keď otvorené možnosti považujeme za dobré znamenie, výskumníci tvrdia, že to môže mať negatívny vplyv na naše duševné zdravie. S príliš veľkým množstvom volieb dochádza k preťaženiu nášho kognitívneho systému. Toto preťaženie sa naneštastie netýka len konzumných rozhodnutí, ale zasahuje aj do kľúčových otázok nášho bytia. Závažné životné rozhodnutia, ako napríklad výber kariéry a výber romantického partnera, tiež podliehajú týmto účinkom. S takmer nekonečnými možnosťami takmer vo všetkom sa mnohí z nás cítia neustále zamestnaní rozhodovaním, ktoré musíme urobiť, alebo premýšľaním nad rozhodnutiami, ktoré ľutujeme.
Prečo sa to deje?
Veľký výber je jednou z najzásadnejších vecí, ktoré odlišujú našu modernú existenciu od života našich predkov. Až donedávna boli životné cesty väčšiny ľudí viac-menej predurčené. Málokto mal možnosť rozhodovať o tom, aké zamestnanie bude mať v dospelosti, či sa ožení, alebo nie, alebo či bude mať deti. V drsnom a neľútostnom prostredí by príliš dlhý výber potravy alebo spôsobu obliekania mohol viesť k smrti.
Život v modernom svete je úplne iný. Veľmi rýchlo sa zmenilo príliš veľa vecí. Priemyselný a technologický pokrok umožnil vyrábať čoraz viac výrobkov a dovážať ich do regiónov, kam by sa predtým nikdy nedostali. Takisto si ceníme individuálnu slobodu a nezávislosť takmer nad všetkým ostatným.
Máme obmedzenú kapacitu a musíme si to priznať
Preťaženie výberom dostalo svoj názov podľa paralyzujúceho účinku, ktorý má na naše rozhodovacie procesy. Nielenže nás to vyčerpáva, ale je aj pravdepodobnejšie, že sa nerozhodneme vôbec.
V rámci jednej štúdie o vplyve veľkosti výberu na motiváciu výskumníci zriadili v luxusnom obchode s potravinami stánok na ochutnávanie džemov. V niektoré dni vystavili obmedzený výber 6 príchutí, v iné dni vystavili oveľa rozsiahlejší sortiment 24 príchutí. Zákazníci mohli ochutnať toľko džemov, koľko chceli. Potom dostali kupón platný jeden týždeň, ktorý ich oprávňoval na malú zľavu na džem.

Paradox voľby (Foto: Victoriano Izquierdo)
30 % zákazníkov, ktorí navštívili menší stánok, sa vrátilo a kúpilo si džem, ale iba 3 % zákazníkov, ktorí mali k dispozícii väčší stánok sa vrátilo druhýkrát.
Väčšina ľudí by očakávala, že pri väčšej ponuke džemov, bude väčšia šanca, že zákazníci nájdu možnosť, ktorá im bude chutiť, a budú sa chcieť vrátiť, aby si niečo kúpili. V skutočnosti však väčší výber znamená len viac rozhodnutí, ktoré musíme urobiť. Rozhodovanie však spotrebúva duševnú energiu, ktorej máme len obmedzené množstvo.
„Blahoslavený je ten, kto nič neočakáva, lebo nikdy nebude sklamaný.“ Alexander Pope
Robia lepšie rozhodnutia „maximalizátori“ alebo „uspokojovatelia“?
Maximalizátori chcú urobiť všetko perfektne
Maximalizátor starostlivo zvažuje všetky možnosti, aby posúdil, ktorá je tá najlepšia. Má to však aj svoje nevýhody. Títo ľudia majú často problémy s rozhodovaním, pretože sa snažia o dokonalú správnosť a v takomto procese strácajú veľa času.
Uspokojovači sa rozhodujú rýchlo
Namiesto tej najlepšej voľby im stačí to, čo je ako-tak prijateľné. Takýto človek si uvedomuje, že nemôže vyriešiť všetko a rýchlo. Na rozdiel od maximalizátorov, uspokojovatelia nepotrebujú veľa možností alebo informácií. Rozhodujú sa rýchlejšie, zvažujú menej možností a riadia sa vlastným pocitom.
„Maximalizátorom sa spravidla darí lepšie, ale cítia sa horšie.“ Barry Schwartz, emeritný profesor psychológie na Swarthmore College v Pensylvánii