Opíjajte sa vínom, poéziou alebo cnosťou, ale potom sa neteleportujte. Takto by sme mohli precediť memento do bežného života z filmu Mucha (1986), no diváka, ktorý prijme „body horror” kanadského režiséra Davida Cronenberga ako výrazový prostriedok, nie prvoplánový žáner, odmení širšími presahmi, emočným zážitkom a podnetmi na rozmýšľanie.

Mucha (1986)

Seth Brundle (Jeff Goldlum), brilantný vedec bez spoločenských zručností, je na pokraji objavu, ktorý zmení celé ľudstvo. Po večierku ním očarí novinárku Veronicu „Ronnie” Quaife (Geena Davisová) a zo spolupráce sa čoskoro vyvinie vzťah. Trojuholník dopĺňa Stathis Borans (John Getz), editor vo Veronicinom magazíne a jej ex s chúťkami na bývalú priateľku.

Brundlov telepod si zatiaľ nevie poradiť so živou hmotou, pod vplyvom neopodstatnenej žiarlivosti, neistoty v novom vzťahu s atraktívnou ženou a potúžený dúškami moku sa ho však rozhodne otestovať na vlastnej koži. Zariadenie rozloží jeho telo na atómy a znovu ho poskladá, zdanlivo úspešne, do promile nepozornosti sa však primieša mucha a z dlhodobého procesu sa stane krátka premena. Hmyz predsa nežije dlho.

Myšlienkový experiment

Kanál Renegade Cut na YouTube už v tomto bode poukazuje na filozofickú otázku paradoxu Théseusovej lode. Kráľ Atén v gréckej mytológii sa s posádkou plavil po svete a cestou menili časti, až kým už na lodi nezostalo nič pôvodné. Keď lod zakotvila doma, bola to ešte tá istá loď? Ak nie, kedy sa transformácia začala? Bolo to po výmene prvej dosky, v cieli alebo niekde medzitým? Tento myšlienkový experiment nás núti zamyslieť sa, ako vnímame samých seba. Naše „súčiastky”, krv, bunky sa neustále menia, telo prijíma atómy a zbavuje sa ich už len jedením a vylučovaním.

INZERCIA

Jeff Goldblum a Geena Davisová vo filme Mucha. Zdroj: screenshot, YouTube

Keď sa Brundle teleportuje, iba sa premiestni alebo ho zariadenie zabije a vytvorí úplne nového Brundla? V prvom prípade by bol Brundle stále Brundle, ale vzhľadom na nedokonalosť telepodu je stopercentné znovupostavenie atómov skôr utópiou. Navyše podľa výroku „Nevstúpil by si dvakrát do tej istej rieky” sa všetko na svete neprestajne mení. Théseusova loď sa stala inou loďou už v okamihu, keď na ňu vstúpil prvý človek, keď sa o ňu oprel prvý vietor. „Keď je vstupný objekt Brundle, čo je výstupný objekt?” Brundlov počítač má na to svojskú ironickú odpoveď: „Nie je to Brundle.”

Pobláznenie telom

Pre Brundla je objavné zistenie, že môže byť pre niekoho atraktívny. „Je to tým telom, poblázni ťa,” hryzká ho Veronica. Seth vtom precitne, uvedomí si, že aj telepod „sa musí poblážniť telom” na to, aby fungoval. Nedomyslel však, že ani telepod, ani on, ani Stathis ešte na rozdiel od Veronicy nedospeli do štádia, aby rozumeli vyššej forme „pobláznenia”.

Vedľajšie účinky sa dostavujú rýchlo, popri nadštandardnej fyzickej sile a zvýšenej sexuálnej výkonnosti vykazuje Brundle aj zmeny správania, začína byť majetnícky, arogantný a agresívny. Po gymnastickom čísle olympijskej úrovne nastupuje zmena vonkajších znakov, dielo Chrisa Walasa a Stephana Dupuisa. Vďaka nim je Mucha jediná výnimka vo vytrvalom zaznávaní Cronenbergových filmov Akadémiou filmových umení a vied – dostali Oscara za najlepší mejkap.

Mucha (1986). Zdroj: screenshot, YouTube

Hmyz sa prebudil

Keď si však odmyslíme sci-fi prvok fyzickej premeny, Mucha je vzťahová štúdia ako vyšitá. Zvyšky starej Brundlovej identity varujú zdesenú Veronicu: „Musíš okamžite odísť a nikdy sa nesmieš vrátiť. Počula si už o politike hmyzu? Ani ja… hmyz nemá žiadnu politiku. Je veľmi brutálny, žiaden súcit, žiaden kompromis. Nemôžeme dôverovať hmyzu. Chcel by som sa stať prvým hmyzím politikom, naozaj by som rád, ale… obávam sa. Som hmyz, ktorý sníval o tom, že je človek, a páčilo sa mu to. Sen sa však skončil a hmyz sa prebudil.“ Desivejšia než pohľad na „Brundlefly“ je celková atmosféra zúfalstva, ktorá by sa dala prirovnať k bezmocnosti nevyliečiteľne chorého. Ak si od vás bude niekto pýtať tip na príbeh tragickej lásky, máte ho.

V rámci kalokagátie si okrem tela treba cvičiť aj myseľ, napríklad tým, že ju otvoríme obrazom, ktorým sme sa doteraz vyhýbali. Tak je to aj s ďalšími Cronenbergovými filmami Videodrome (1983) či eXistenZ (1999), ktoré sa so svojimi témami médií a virtuálnej reality zdajú byť čoraz menej fiktívne.

Zdroje: youtube.com, cinephiliabeyond.org, imdb.com

Zdroj titulnej fotografie: screenshot, YouTube