Čím sme starší, tým rýchlejšie plynie čas, a to aj napriek tomu, že ručičky na hodinách sa hýbu rovnakým tempom ako pred desiatimi rokmi.

Treba mať na zreteli, že skutočný čas a duševný čas sú dva rozličné pojmy. Ako starneme, často máme pocit, že čas plynie rýchlejšie a rýchlejšie. Keď sme boli deti, tak dni a noci sa nám zdali byť nekonečné, najmä pred dovŕšením ôsmeho roku života.

Takéto vnímanie času je úplne normálne, nad ,,problematikou“ premýšľame všetci. Pozreli sa na ňu aj vedci, ktorí predpokladajú, že pocit rýchlejšieho plynutia času priamo súvisí s našou pamäťou. Predovšetkým hodnotenie dlhých časových úsekov sa vzťahuje k spomienkam.

Ten čas letí!

Chronologické plynutie hodín, dní a je stály, merateľný jav. Naše vnímanie času sa však neustále mení v závislosti od aktivít, ktorým sa venujeme, od nášho veku a dokonca aj od toho, ako dlho a často odpočívame.

Existuje niekoľko hypotéz, ktorými sa odborníci snažia vysvetliť, prečo máme pocit, že nám život pretiekol pomedzi prsty. Každý z nás vníma čas odlišne, máme svoje vlastné ,,hodiny“. V určitom bode všetci dospievame k záveru, že čas plynie rýchlejšie, za čo môže pochopiteľne pribúdajúci vek.

Keď dospelí ľudia nabehnú do života, ktorý sa skladá z množstva rutín (opakovaní) a v tomto období sa nič výnimočne nedeje, tak májú pocit, že čas plynie rýchlo. Nepamätajú si ho. Naopak, ak počas roka zažijú veľa nových zážitkov, tak si ich aj lepšie zapamätajú. Teda spomienky sú intenzívnejšie a subjektívne hodnotia, že ten daný rok plynul pomalšie.

Typickým príkladom je vnímanie desaťročného dieťaťa, ktoré je vystavené každý deň novým podnetom. Jedinou rutinou je ranné a večerné umývanie zubov. Taký človek si pamätá približne desať percent z celého roka, pričom všetky zážitky pramenia z vedomého vnímania. Na druhej strane sú rodičia (a celkovo dospelí), ktorí si z roka pamätajú približne dve percentá.

Aj v pestrom dospelom živote sa v priebehu rokov vyskytujú opakovania a rutiny. ILUSTRAČNÁ FOTOGRAFIA

• Mozgový kardiostimulátor

Ďalšia veľmi zaujímavá hypotéza vnímania času sa opiera o srdcovú frekvenciu. Malé deti majú rýchlejšiu srdcovú frekvenciu ako dospelí. Vedci sa domnievajú, že náš mozog má svoj vlastný mozgový kardiostimulátor, ktorý sa spomaľuje, keď ľudia starnú. Odborníci svoju hypotézu podporili aj experimentom na vzorke detí a dospelých ľudí. Obe skupiny požiadali, aby zatvorili oči a oznámili im, keď uplynie jedna minúta.

Väčšina detí oznámila, že ubehla minúta už po štyridsiatich sekundách prípadne ešte menej. U dospelých minúta uplynula po sedemdesiatich sekundách.

Emócie predlžujú život

Najmä emocionálne spomienky sú mimoriadne dôležité z hľadiska vnímania času, pretože sú uložené hlboko v našej pamäti. Prvý bozk je ukážkovým príkladom toho, ako dobre si situáciu pamätáme. Udalosť je napínavá a tak emocionálne nabitá, že si ju možno pomerne presne pamätať na dlhú dobu, niekedy aj na celý život.

Na druhej strane tisíci bozk už nie je niečo nové, nepoznané. Preto si ho už pravdepodobne ani nepamätáme, je to veľmi jednoducho povedané rutina, pokiaľ nejde o niekoho nového s kým zažívame sériu intenzívnych pocitov.

Vytvorte si nové, nové zážitky, ktoré zapoja váš mozog

Spomaliť vnútorný čas sa dá zrejme len jediným spôsobom. Nemusíte kvôli tomu prekopať celý základ vášho životného štýlu. Nie je nevyhnutné vycestovať do cudzej krajiny a nasilu hľadať výzvy. Môžu to byť úplne banálne veci, naučte sa niečo nové (zručnosť), vzdelávajte sa, stretávajte sa s ľuďmi. Likvidujte rutiny, ktoré vám ukrajujú zo spomienok.

Zavedenie noviniek do svojho života spôsobí subjektívne spomalenie času. ILUSTRAČNÁ FOTOGRAFIA

Na konci každého dňa si čo najživšie pripomeňte svoj deň. Ak máte radi písanie, vypíšte sa z toho dňa, bude to pre vás jednoduchšie. Zapamätáte si to, čo si zapamätať máte a zážitky vám len tak jednoducho neújdu.