Od posledného albumu Foo Fighters s názvom Concrete and Gold ubehli už 4 roky, takže bol najvyšší čas, aby prišli s novým materiálom. Dave Grohl ako hlavný mozog tohto zoskupenia začal nové skladby komponovať už v priebehu roka 2019 a podľa pôvodného plánu mal nový album s názvom Medicine at Midnight vyjsť už minulý rok. Foo Fighters plánujú, korona mení.

Produkcie sa opäť chopil Greg Kurstin, ktorý Foo Fighters pomáhal aj s predchádzajúcou nahrávkou. Kurstin je známy hlavne produkciou pre popové hviezdy (Sia, Adele) a práve toto je tŕňom v oku mnohých fanúšikov Foo Fighters. Odkedy sa dali dokopy s Kurstinom, prešiel ich zvuk od garážovej (ne)dokonalosti k príliš vyhladenému zvuku. Čo sa nepáči každému.

Foo Fighters každý album nahrávajú iným spôsobom. Počin Wasting Light nahrali cez starý analóg, album Sonic Highways nahrávali vo ôsmich amerických mestách, čo mesto to jedna pieseň a v nej zachytená hudobná história daného mesta. No a Medicine at Midnight sa rozhodli nahrať v starom dome z 19. storočia. Grohl sa nechal počuť, že novinka je preto o čosi kratšia, lebo sa snažili z toho domu čo najskôr vypadnúť. Diali sa tam totiž veci, ktoré už hraničia s niečím paranormálnym. Album tak má len 9 piesní a celkovú dĺžku 36 minút.

Prvá lastovička z albumu bola pieseň Shame Shame, ktorá obsahovala zaujímavé prvky, ktoré naznačovali, že by tento krát Dave a spol. mohli o čosi viac experimentovať než obvykle. Ďalšie ochutnávky v podobe No Son Of Mine, či Waiting for a War, už oplývajú klasickým zvukom Foo Fighters, ktorý si zamilovalo množstvo fanúšikov.

Je teda novinka Medicine at Midnight pokus o niečo nové alebo idú Foo Fighters v starých koľajách?

Po prvom vypočutí človeku prebehne hlavou, či sa z Foo Fighters nestal nový Nickelback – jedna z najmenej obľúbených kapiel v hudobnej brandži, ktorej všetci vyčítajú, že dookola hrajú to isté a sú bez akejkoľvek invencie. Madicine at Midnight, však treba dať šancu na viac vypočutí a zistíte, že to nie je až tak zlé. Vlastne je to celkom fajn album.

Úvodná Making a Fire vás dokáže skvelo naštartovať a som si istý, že keď konečne bude môcť kapela vyraziť na turné, budú každý koncert začínať práve týmto songom. Tak skvelo ako album začína, tak dobre aj končí. Záverečné piesne Chasing Birds a Love Dies Young patria k tomu najlepšiemu čo kapela vyprodukovala od ich 10 rokov starého a grammy ovenčeného albumu Wasting Light. Chasing Birds pôsobí ako by ju napísal John Lennon a ukazuje skôr tú citlivejšiu stránku kapely. No a Love Dies Young je skvelým energickým a melodickým zavŕšením albumu.

Ostatné piesne nie sú zlé, dali by sa označiť ako jemný nadpriemer, čo im však škodí, je pocit, že ste ich už predtým niekde počuli. Kde? Na starších albumoch Foo Fighters. Áno, jemná dávka samovykrádania sa už vkradla aj do tvorby Dave Grohla. Po 25 rokoch a 9 nadpriemerných albumoch je normálne, že sa také niečo stane. Medicine at Midnight v rámci ich diskografie nijako nevytŕča. S kľudným srdcom však možno povedať, že Foo Fighters stále nenahrali vyložene zlý album.

Medicin at Midnight je dobrý album. Nič viac nič menej. Kapela ide na istotu.

Niekomu to stačí a niekomu možno nie. Skalní fanúšikovia budú skákať od radosti, aj keď sa medzi nimi nájde zopár tých čo so smútkom budú spomínať na časy, keď sa Grohlovi do tvorby neplietol producent Greg Kurstin so svojou dokonale vyhladenou produkciou. Ak ste však už trochu unavený z tvorby Foo Fighters a čakali ste nejakú zmenu, budete sklamaní.

A aká je teda odpoveď na otázku či kapela podáva skutočnú medicínu alebo placebo? Odpoveď je placebo, ktoré zaberá hlavne tým, čo majú túto kapelu radi.