V našom rozhovore sa dozviete nasledovné:

• ako trénerky zvládajú zatvorenie štúdia počas lockdownu
• s akými predsudkami sa stretli
• aké boli ich začiatky
• prečo tomuto športu podľahli
• čo by odporučili ženám a mužom, ktorí chcú začať
• aké zranenia sa môžu pritrafiť

1. Je lockdown a tanečné štúdia sú povinne zatvorené. Ako sa vysporadúvate s momentálnou situáciou?

Kika: Je to veľmi ťažká doba pre nás všetkých. O to viac, keďže pre nás ako trénerky a rovnako pre naše dievčatá a deti nie je pole dance len šport. Sme komunita, kamarátky a z hodiny chodíme vysmiate, psychicky oddýchnuté a nabité energiou. V tejto dobe plnej zachmúrených tvári a hnevu počas pandémie mne ako trénerke toto chýba najviac. Som človek, ktorý dbá o svoje zdravie i o zákazníčky, nepovažujem za nebezpečné udržiavať telo a dušu v kondícii. Práve naopak. Na hodine je spravidla ibapäť osôb. Určite je to menej nebezpečné, ako keď človek vstúpi do supermarketu medzi desiatky ľudí. Práve dbanie o zdravie a kondíciu aj prostredníctvom športu ako je pole dance považujem za podstatný artikel k udržaniu si fyzického i psychického zdravia. Každopádne verím, že túto situáciu zvládneme a nebude trvať pridlho.

2. Z rúk sa sila pomerne rýchlo stráca, aké cviky by ste preto odporučili na doma?

Kika: Z vlastnej skúsenosti viem, že ak necvičím viac ako dva týždne, mám citeľne menšiu silu pri určitých cvikov. Často dostanem otázku, čo mám robiť, aby som získala väčšiu silu v rukách. Odporúčam cvičiť doma hlavne kliky – je to asi najúčinnejší cvik. Možno si niektoré ženy povedia, že kliky robia iba muži a sú náročné, ale predsa len  pole dance patrí k tým náročnejším športom.  No má aj neskutočné benefity: zapája sa pri ňom celé telo, hlavne aj také vnútorné svaly, o ktorých ani netušíte, že ich máte. To vedie práve k posilneniu celého tela. Mám od skorého veku problémy s chrbtom, trpela som bolesťami a práve pole dance mi veľmi pomohol – zocelil svaly okolo chrbtice a bolesti vymizli.

 

Trénerka Kristína, ktorá je zároveň vojačkou, našla v tomto športe ihneď záľubu, foto: archív štúdia

3. Stretávate sa v spoločnosti s predsudkami? Ak áno, u koho?

Kika: Myslím, že táto otázka je pre mňa ako stvorená. Pracujem ako profesionálna vojačka a bojujem často s narážkami typu: „A ty sa vrtíš na tyči?“ Na začiatku som s podobnými pripomienkami mala problém a skutočne ma hnevali. Iba my, pole dancerky, vieme, čo tento šport obnáša. Za každým cvikom je veľká drina a tréning. Pole dance nemá skoro nič spoločné s vystupovaním žien v  nočných baroch. Možno len tú tyč. Dnes už reagujem úplne inak – s úsmevom. No pravdou je, že väčšinou majú nemiestne poznámky skôr  muži. Preto ich vždy pozvem na hodinu, aby si to vyskúšali. Zatiaľ sa neodvážil ani jeden.

4. Ako ste sa dostali k tomuto športu?

Naty: V dnešnej dobe je už toľko veľa športových aktivít, no mňa osobne nebaví zdvíhať činky v preplnených fitness centrách. Keď som začínala (teraz to už bude takmer sedem rokov, čo sa tomuto športu venujem), bol z toho veľký boom. Preto stačilo len trošku googlenia na internete, následne som uvidela tie úžasné akrobacie, nádherné pózy a fotky a jednoducho som si povedala, že toto musím skúsiť. Keď človek s pole dance raz začne, nevie prestať. Je to aj tým, že každý jeden zvládnutý trik vás posúva ďalej a vy potom chcete viac a viac.

5. Tancujete na tyči už zopár rokov, čo vás na tom najviac napĺňa?

Naty: Tento šport nie je len o tancovaní, ako si veľa ľudí predstavuje a má voči nemu predsudky. Ide o šport, pri ktorom vám zaberá a pracuje každý kúsok tela, každý jeden sval. Navyše sa tým zvyšuje flexibilita. Nie je pravidlom, že by si človek dokázal dať nohy za uši alebo ovládať šnúru. Práve to je na tom to pekné, že vás to k tomu nevedomky vedie v podobe strečingov. Celkovo tento šport oslobodzuje myseľ, človek pri ňom doslova „vypne“ a na nič nemyslí. Je to psychohygiena na tisíc percent, zvyšuje sa disciplína a v neposlednom rade ovocie v podobe spevneného svalstva alebo veľakrát aj v podobe zhodených kilogramov. S pole dance si jednoducho zamilujete svoje vlastné telo.

Natália – plná entuziazmu a nadšenia pre tanec i akrobaciu, foto: archív štúdia

6. Už ste sa pri tréningu aj zranili?

Naty: Ako každý šport, aj tento nesie riziko úrazu – najčastejšie ponaťahované šľachy, svaly a modriny. Ide o náročnú fyzickú aktivitu. Ja som mala jeden pád, ktorý nebol vážny. No Janka mala horší úraz – nešťastne spadla z cviku dolu hlavou, čo si vyžiadalo zlomený stavec, následnú hospitalizáciu a samozrejme rekonvalescenciu.

7. Kde čerpáte inšpiráciu pri tvorbe choreografií?

Janka: S dievčatami radi napredujeme a vytvárame rôzne choreografie, ktoré sú výborné na kondíciu a zlepšovanie sily. Je pri tom zábava, ale aj kus driny . No ten výsledok vždy stojí za to, keď si aj naše zákazníčky choreografiu osvoja a vidia finálny efekt. Zostanú ohromené, pretože to, čo sa im na začiatku zdalo nezdolateľné,  nakoniec zvládnu na výbornú. Čerpáme inšpiráciu aj na Instagrame od talentovaných zahraničných pole danceriek, no nikdy nekopírujeme. Snažíme sa byť originálne a choreografiu spájame vždy so srdcom. 

8. Prečo sú ženy pri tancovaní obnažené?  Má to nejaký špecifický význam?

Janka: Na tréning príde každá zákazníčka v krátkych nohaviciach a tričku bez ponožiek . Má to svoje opodstatnenie – nahá koža nám zabraňuje zošmyknutiu a rovnako sa telo lepšie uchytí ku tyči. Samozrejme je možné použiť aj špeciálne kožené oblečenie a rôzne chrániče, no každé telo si postupne zvykne a prirodzene jednoduchšie priľne na tyč.

Trénerka Janka i napriek tomu, že je na materskej dovolenke sa udržuje v kondícii. V minulosti obľubovala skôr silové cviky na tyči, neskôr si však zamilovala i exotický pole dance, foto: archív štúdia

9. Dôležitá je i flexibilita. Stačí nám jednoduchý strečing alebo je potrebný špeciálny tréning pred samotnou hodinou?

Janka: Flexibilita je dôležitá pri tomto športe, ale nie povinná. Máme dievčatá, či už malé alebo dospelé, ktoré nedokázali na začiatku urobiť ani šnúru do polovice a po istom čase sa zvládnu krásnu šnúru a rozštep. Cviky na pole dance sú rôzne. Využívame z časti prvky z baletu aj z gymnastiky, no i silové cvičenie. Dôležité ale je, že dievčatá sa učia citu a ladnosti. Pred každou hodinou sa dôkladne zahrejeme, urobíme strečing, čiže zákazníčky sa učia flexibilite i popri tréningu. O niekoľko mesiacov sú prekvapené, aké zmeny pociťujú na svojom tele.

10. Čo by ste na záver odkázali ženám a mužom, ktorí chcú s pole dance začať , no predtým vôbec nešportovali?

Kika: Odkázala by som im jediné: Neváhajte a príďte. Silu získate časom. Na prvú hodinu prišli i také dievčatá, čo sa nedokázali ani vyšplhať a dnes sa ladne točia a zvládajú aj náročné cviky. Mne osobne dal pole dance veľa – okrem zdravotných benefitov a fyzickej kondície aj veľa priateľstiev. Chodím si na hodinu vyčistiť hlavu a veľakrát mi pomohol aj tanec na tyči prekonať zlé obdobia v živote. Vtedy idú všetky problémy bokom, Vnímam len hudbu a tancujem. Do choreografií prenášam momentálnu náladu a svoje pocity. Je to skutočne nádherný šport. Náročný, no zároveň krásny, jemný a ženský.

11. A čo ak ich prvé náročné tréningy odradia?

Naty: Samozrejme, ako pri každom športe, prvé tréningy, respektíve hodiny, sú rozhodujúce a áno, aj najnáročnejšie. Práve preto sa prvým štyrom až piatim hodinám venujeme najmä všeobecne: Ako správne uchopiť tyč, aké sú správne pohyby, ako dopadať  na zem a tým sa vyhnúť všemožným zraneniam. Každá žena má iné telo a preto ku každej pristupujeme individuálne. Prvé hodiny venujeme najľahším a základným cvikom. Snažíme sa všetkým vysvetliť, že napriek tomu, že je to náročné, po čase príde zaslúžené ovocie. Ako inšpiráciu k úspechu používame naše vlastné neúspechy a hlavne hodiny a hodiny skúšania. Keď táto chvíľa nastane, každá jedna má úsmev na tvári od ucha k uchu.

3nity PoleDance štúdio Topoľčany, foto: archív štúdia