Vidíme farby rovnako ? (Foto: Greyson Joralemon)

Ľudské oko dokáže fyzicky zachytiť milióny farieb. Tieto farby však nevnímame všetci rovnako. Najprv si povieme niečo o tom, čo sú to farby a ako naše oči a mozog spolupracujú na vytváraní obrazu a videní.

Farba

Farba je vnem vyvolaný vstupom  viditeľného svetla určitej vlnovej dĺžky do oka.

Ako vidíme

Do nášho oka vstupuje svetlo cez rohovku a čierny otvor nazývaný zrenica. Zrenice sa rozširujú a zužujú v dôsledku zmeny množstva svetla a upravujú koľko svetla vpustia do nášho oka. Za zrenicou nasleduje očná šošovka, ktorá zaostrujeme obraz premietaný na sietnici. Sietnicu tvorí tenká vrstva zložená z miliónov fotoreceptorov (tyčiniek a čapíkov). Tyčinky sú citlivé na odtiene sivej a umožňujú videnia za šera. Čapíky umožňujú farebné videnie. Fotoreceptory sú spojené s mozgom pomocou zrakových nervov, ktoré prenášajú informácie. Mozog spracuje informácie, ktoré dostal a vytvorí obraz.

Odchýlky v stavbe oka

Počet čapíkov aj tyčiniek v ľudskej sietnici nie je u každého jedinca rovnaký. Niekedy sú tieto fotoreceptory prítomné vo veľkom množstve a niekedy je ich zastúpenie minimálne. V závislosti na počte a druhu čapíkov na sietnici sa vytvárajú rôzne odchýlky od normálneho videnia. Neprítomnosť čapíkov na sietnici alebo porušenie zrakového nervu zapríčiňuje farboslepou, kedy človek nevníma rozdiely medzi jednotlivými farbami.

Skutočnosť, že počet čapíkov v našich očiach sa značne líši, naznačuje, že mozog musí byť schopný automaticky upravovať výstup zo sietnice.

Jednotlivé odchýlky vo vnímaní farieb sú záležitosťou druhu a počtu fotoreceptorov v sietnici, ale aj následkom rôzneho spracovávania týchto impulzov v mozgu.

Zaujímavú odchýlku vo vnímaní farieb predstavuje synestézia. Tento jav spočíva v tom, že akýkoľvek podnet pôsobiaci na jeden zmyslový orgán vyvoláva mimovoľne aj pocit špecifický pre iný zmyslový orgán. Synestézia sa často označuje ako spojenie zmyslov, kedy človek môže vidieť zvuky alebo počuť farby.

Vidíme farby rovnako? (Foto: Nick Fewings)s

Keď nevidíme farby rovnako

Okrem nášho individuálneho biologického zloženia, vnímanie farieb je aj o tom, ako náš mozog interpretuje farby, aby vytvoril niečo zmysluplné. Vnímanie farieb prebieha hlavne v našom mozgu, a preto je veľmi subjektívne a náchylné na osobnú skúsenosť.

Vnímanie farieb závisí aj od krajiny, v ktorej sme sa narodili a  od jazyka, akým hovoríme.

Niektoré jazyky nerozlišujú lexikálne modrú farbu od zelenej. Majú iba jeden základný farebný pojem, ktorý pomenúva svetelné stimuly v stredných a krátkych vlnových dĺžkach. Iné jazyky rozlišujú medzi modrou a zelenou farbou, ale majú aj „zmiešané“ farebné výrazy pre rôzne odtiene a variácie týchto farieb. Existujú aj „tmavé jazyky“, ktoré nerozlišujú modrú od šedej a čiernej. A niektoré jazyky dokonca rozlišujú iba tmavé od svetlého.

Niektoré ženy vidia viac farieb ako ostatní

To, že nevidíme farby rovnako potvrdzuje aj vedkyňa Kimberly Jameson , ktorá tvrdí, že existujú rozdiely vo farebnom videní medzi pohlaviami. Špekuluje, že až 40 percent žien má tetrachromatické farebné videnie.

Väčšina ľudí má tri typy kužeľov, ktoré absorbujú svetlo v rôznych oblastiach farebného spektra. Avšak 8 percent mužov (a zanedbateľný počet žien) má iba dva typy kužeľov. Táto porucha vzniká, keď vznikne geneticky mutantný červený alebo zelený gén pre fotopigment na chromozóme X.

Matky a dcéry ľudí s takouto poruchou môžu mať typický X chromozóm a X chromozóm, ktorý nesie jeden z deviantných červených alebo zelených génov pre fotopigment. Vtedy bude mať žena 3 druhy normálnych čapíkov ( pre zelenú, červenú a modrú farbu) a deviantný typ čapíkov z pozmeneného chromozómu.

Jameson tvrdí, že dôkazy o možnosti ženskej ľudskej tetrachromacie možno nájsť aj v živočíšnej ríši. Samice opíc pavúkovitých majú zvyčajne 2 druhy čapíkov, ale niektoré majú variant génu navyše a majú tri druhy čapíkov. Takéto samice opíc pavúkovitých môžu vnímať farebné odtiene, ktoré iné samice opíc nemôžu.

Opica pavúkovitá (Foto: InspiredImages z Pixabay)