Všetci to určite dobre poznáte. Základná škola, trenky a tričko, nútia vás bežať dvanásťminútovku na školskom okruhu. Nič príjemné, nič pozitívne. Je iba málo z nás, ktorí by na tento zážitok mali pekné spomienky. A zrazu je len rovnako málo z nás tých, ktorí aspoň rekreačne nešportujú a nezúčastnili sa nejakého bežeckého (prípadne cyklistického, triatlonového alebo inline) preteku. Čo sa, preboha, stalo, že sme zrazu prepadli tomu čudnému prekladaniu nohy nohou a rozhýbali sa a dokonca nás to baví natoľko, že sme pre to schopní tak veľa obetovať?

Beh sa za posledné roky stal spoločenský fenomén a to je len dobre. Samozrejme, tak ako všetko v živote, pokiaľ to robíte s mierou a rozumom. Pre mnohých ľudí sa však stal neoddeliteľnou súčasťou ich každodenného života. Prečo je tomu tak, by sa dalo diskutovať donekonečna. Nechcem rozoberať klady a zápory športu ako takého a behania obzvlášť, názory sú vždy rôzne. Akokoľvek sa už človek na beh pozerá, ak sa niekto aspoň z času na čas aktívne hýbe, určite je to pre neho samotného a jeho zdravie prospešné, pomáha mu to a robí dobre telesne, duševne a aj mentálne.

Foto: ČSOB Bratislava marathon / Jozef Pukalovič

Ako organizátor bežeckých podujatí vnímam napríklad tieto dva rozmery tohto fenoménu:

INZERCIA

Prvý, možno netradičný, ale určite zaujímavý, je socializácia bežca ako človeka. Samozrejme, každý je rád chvíľu sám a aj sám si zabehá, ale bežci trávia väčšinu času v skupinách, partiách, stretávajú sa na tréningu spoločne. Pripravujú sa na beh spoločne (napríklad aj kúpou vhodnej obuvi či oblečenia), trénujú spolu, veľakrát aj regenerujú, stretávajú sa na pretekoch či veľmi aktuálne spoločne organizujú bežecké výlety na Slovensku a v zahraničí.

Vytvára sa partia, ktorá má spoločné záujmy, spoločné ciele a, čo je veľmi podstatné, vie si vzájomne pomôcť a potiahnuť sa. Každý pozná tréning či pretek, keď „mu nejde“ a kamarát mu pomôže či podporí ho slovne alebo potleskom , vie oceniť jeho snahu a vyjadrí mu rešpekt. Alebo ak mamička po pôrode opätovne začne športovať a zabehne desaťkilometrový beh alebo polmaratón, či sa vôbec odhodlá športovať. Príkladov sú tisíce a človek veľmi rýchlo zistí, že vždy sú dni lepšie a horšie a že pre úspech treba aj veľa obetovať.

Ciele sú rôzne, pre niekoho je to vôbec sa rozhýbať a odbehnúť päť kilometrov, pre iného je to zabehnúť maratón pod tri hodiny. Ja som si napríklad nevedel ešte pred nejakým časom predstaviť, že zabehnem čo i len polmaratón – a tento rok som zvládol dva.

Podstatné je, že na konci snaženia (a nemusí to byť vždy len pretek a dosiahnutý čas či odbehnutá vzdialenosť, ale aj normálny všedný tréningový beh) máte ten „waaaauuu“ pocit, že „dokázal som to, prekonal som sa, urobil som niečo pre seba, unavil som svoje telo tak, že mi to robí dobre.“

… toto je tá prvá esencia, ktorá, podľa mňa, z behu spravila aktuálny fenomén.

Telekom Night Run 2016

Tá druhá sa možno čiastočne dotýka prvej a ja ju zažívam niekoľkokrát za rok. Často sa nás pýtajú, čo láka ľudí na účasť na veľkých mestských behoch, ako je napríklad v slovenských reáliách aj náš bratislavský ČSOB Bratislava marathon?

Moja odpoveď je veľmi jednoduchá: Ako fanúšik športu viete zažiť super emócie, fandíte svojmu obľúbenému klubu, ste na super zápase, na výbornom štadióne, vaše mužstvo vyhrá, vidíte gól či perfektný úder, všetko vo vás vyvolá pozitívne emócie. Ale vy ste vtedy divák a v centre diania je niekto iný: vaše obľúbené družstvo či športovec, na neho sa upiera zrak všetkých, on je ten „hrdina“. Pri behu ste v ale stredobode pozornosti vy. Vy ste tí ,ktorí prichádzajú na štart so štartovým číslom a všetci si šepkajú, že idete asi bežať. Vy ste tí, ktorí stoja v štartovom koridore a na vás sa upiera zrak všetkých divákov. Vy ste tí, ktorých rodina, kamaráti, známi a tiež bežní okoloidúci povzbudzujú popri trati behu a dodávajú energiu. Vy ste tí, ktorí dvíhajú ruky a hrdo pretínajú cieľovú pásku pri dobehu do cieľa. Vy ste tí, ktorí dostanú medailu na krk a pyšne ju nosia aj celý deň a každý si ju chce pozrieť. Vy ste tí, ktorí svoju fotku zavesia na Facebook a pochvália sa ňou a dostanú uznanie a rešpekt, častokrát aj od cudzích ľudí.

Na behu ste skrátka vy tá hviezda, vy ten hrdina, ktorý je stredobodom pozornosti a na ktorého sa ľudia pozerajú a jeho snahu a výkon ocenia a obdivujú. A aby ste ma dobre pochopili, nehovorím o dosiahnutom športovom výkone (čase). A ak ste to ešte nezažili, tak neváhajte, ten pocit stojí za to.

Nech vám to dobre behá aj počas zimných mesiacov a vidíme sa na niektorom z jarných behov.

– Jozef Pukalovič

Foto: ČSOB Bratislava marathon / Jozef Pukalovič