Financie
Prečo sú peniaze v obehu dôležité pre ekonomiku?
Množstvo takzvaného obeživa v minulom roku prudko stúplo tempom, aké sa naposledy odohralo počas druhej svetovej vojny. V minulosti to bolo dobrým znamením pre ekonomiku, tvrdí publicista Jeff Cox vo svojom článku pre CNBS. Článok sa venuje situácii v Spojených štátoch. Podľa údajov Federálneho rezervného systému vzrástla celková mena v obehu uprostred obrovského prílivu peňazí… Prečítať celé
Množstvo takzvaného obeživa v minulom roku prudko stúplo tempom, aké sa naposledy odohralo počas druhej svetovej vojny. V minulosti to bolo dobrým znamením pre ekonomiku, tvrdí publicista Jeff Cox vo svojom článku pre CNBS. Článok sa venuje situácii v Spojených štátoch.
Podľa údajov Federálneho rezervného systému vzrástla celková mena v obehu uprostred obrovského prílivu peňazí od fiškálnych a menových orgánov na 2,07 bilióna dolárov (teda 2 070 miliárd USD).
To znamená nárast o 11,6% oproti predchádzajúcemu roku a jedná sa o najväčší jednoročný percentuálny nárast od roku 1945.
Hlavným dôvodom bol návrh zákona o stimuloch vo výške 2,2 bilióna dolárov, ktorý vláda USA schválila v máji, spolu s digitálnou tlačou peňazí Federálneho rezervného systému, vďaka ktorej došlo k nárastu súvahy centrálnej banky o viac ako 3 bilióny dolárov.
Keď sa zvyšuje hotovosť v obehu, ekonomika naberá novú dynamiku.
Dôležitým faktorom súčasného obdobia bol obrovský dopyt zahraničných centrálnych bánk Hotovosť v obehu zvyšuje aj potreba hotovosti v čase neistoty.
Časy ekonomického nebezpečenstva sa historicky kryli so zvyšovaním meny v obehu. Naopak, keď sa zhromaždí všetka táto hotovosť, má tendenciu hľadať si miesto, kam sa uloží, čo vedie k obdobiam priaznivého ekonomického rozmachu.
„Ročný rast hotovosti v USA v obehu vždy vrcholí na začiatku hospodárskych cyklov,” uviedol vo svojej dennej správe Nick Colas, spoluzakladateľ spoločnosti DataTrek Research.
Taký prípad nastal v roku 1983, keď USA vyšli zo svojej infláciou vyvolanej recesie; ďalej v roku 1991, keď krajina prichádzala z poklesu; potom v roku 2002 po vytriezvení z bubliny dot-com; a napokon v roku 2009, keď sa finančná kríza blížila ku koncu.
Pri použití základnej ponuky peňazí v krajine M1 v týchto došlo v rokoch 2002 a 2009 k príslušnému rastu obehu o 9,6%, 10,2% a 9,8%.
„Aj keď to môže byť svojrázny indikátor, má za sebou solídnu históriu označovania ekonomických zlomov,” napísal Colas. „Pri všetkom rozruchu o tom, ako pandemická ekonomika uprednostňuje virtuálne peniaze pred fyzickými, stojí za zmienku, že dopyt po nich je na úrovni Y2K (tzv. Problém roku 2000, pozn. red.) a vyšší ako akákoľvek iná recesia. Toto dáva nový pohľad na myšlienku „hotovosti bokom“ a perspektívu, ktorá predpovedá zvýšenie výdavkov spotrebiteľov v USA v nasledujúcich mesiacoch.“