Titulná fotografia: Mnohí ľudia aj dnes veria, že pristátie ľudskej posádky na Mesiaci bolo iba inscenované, aby Američania vyhrali vesmírne preteky s Rusmi. Niekedy je spochybnený celý úspech misie, inokedy konšpirátori tvrdia, že hoci Američania nakoniec pristáli na povrch Mesiaca, nebolo to už pri misii Apollo 11.

Absurdné, neoverené, neodôvodnené a rýchlo sa šíriace. Je jedno, ako neuveriteľne na prvé počutie znejú, fanúšikov si získajú takmer okamžite. Konšpiračným teóriám verili antickí Rimania a veríme im aj my, ľudia 21. storočia.

Webový portál verywellmind.com uvádza, že približne každý tretí Američan verí, že globálne otepľovanie je podvod. Slováci na tom nie sú o nič lepšie. Podľa prieskumu GLOBSEC až 56 % opýtaných Slovákov dôveruje konšpiráciám. Viac než polovica opýtaných v tomto prieskume verí v existenciu tajných spolkov, ktoré sa snažia vytvoriť totalitnú svetovládu. Ako je možné, že neovereným informáciám uveríme skôr ako vedecky podloženým? Psychológovia a sociológovia našli odpoveď.

Lenivý mozog

Slovenská psychologička Vladimíra Čavojová pre webový portál dobrenoviny.sk zrozumiteľne vysvetlila, že hoci je náš mozog efektívny, je aj lenivý a na všetko sa snaží vynakladať čo najmenej energie. Overovať fakty sa mu jednoducho nechce.

INZERCIA

„Závery vyvodzujeme predčasne, na základe neúplných dát. Neuvedomujeme si komplexnosť danej problematiky. Potom zavážia rôzne faktory zo sociálnej psychológie, ako napríklad to, že skupinu, do ktorej patrím, vnímam pozitívnejšie ako druhú skupinu,“ vymenováva príčiny. Ďalší dôvod, prečo sú podľa nej konšpirácie také príťažlivé je, že obsahujú určitý emočný náboj alebo hrozbu. Fakty tento emočný náboj zvyčajne nemajú a vnímame ich ako nudné.

Keď nám niekto vyrozpráva príbeh o požiari v lese, tak vysvetlenie, že ho niekto založil nechtiac je menej zaujímavé ako to, že vznikol úmyselne. „Máme tendenciu vidieť úmysly aj v náhodných situáciách,“ vysvetlila Čavojová. Napríklad pri politikoch a verejných činiteľoch vždy hľadáme úmysly a tie zlé sú zaujímavejšie, keďže predstavujú hrozbu.

Falošné vysvetlenie je lepšie ako žiadne

Podľa webového portálu verywellmind.com konšpiračné teórie často interpretujú udalosti, o ktorých verejnosť nevie veľa. Našu zvedavosť uhasia falošným vysvetlením. A keďže ľudská myseľ sa vždy snaží nájsť určité vzory správania a prostredníctvom nich pochopiť svet, toto vysvetlenie jej stačí. Je to spôsob, ako nájsť zmysel v chaotickom svete.

Konšpirácie vznikajú častejšie pri spoločensky významných udalostiach. Vďaka týmto teóriám sa mnohí cítia bezpečne a majú aspoň nejakú kontrolu nad náhodnými udalosťami. Aj preto im skôr uveria tí, ktorí pociťujú úzkosť a bezmocnosť.

Podozrievavosť ako nevyhnutnosť prežitia

Ak sa na konšpiračné teórie pozrieme z evolučného hľadiska, pre pravekých ľudí mohli byť výhodou. V tom čase sa oplatilo byť podozrievavý voči mocným a potenciálne nepriateľským koalíciám. Naša história nás pripravila na to, aby sme prichádzali s konšpiráciami a verili im, a to aj napriek malým podporným dôkazom. To čiastočne vysvetľuje, prečo sa v súčasnosti šíria bez ohľadu na to, ako nepravdepodobne znejú alebo koľko dôkazov ich vyvracia.

Konšpirácie tu boli vždy

Hoci neexistuje žiadny dôkaz, že sme v súčasnosti obklopení väčším množstvom konšpiračných teórií než tomu bolo v minulosti, vyhnúť sa im je ťažšie než kedykoľvek predtým. Akákoľvek myšlienka, či už úplne vymyslená alebo neoverená, sa šíri rýchlosťou Wi-Fi.

Potvrdzuje to aj psychologička Čavojová: „Konšpirácie sa zďaleka netýkajú len našej doby. Siaha to až do starého Ríma, keď vznikali konšpirácie ako ‚kto podpálil Rím‘ a podobne. Mnohé nezmysly nie sú nové, len spôsob, akým sa šíria, je teraz oveľa efektívnejší vďaka technológiám.“

Platformy sociálnych sietí sú navrhnuté tak, aby viedli k aktivite používateľov. Mediálni konzumenti sú stále viac kŕmení tým, čo chcú vidieť alebo počuť. A čo je horšie, nepravdivé a neoverené informácie šíria ďalej. Tieto správy zaujmú, lebo vyvolávajú paniku, či podporujú nenávisť. Konšpiračným teóriám vedci pred niekoľkými rokmi venovali len okrajovú pozornosť. Avšak, až covid-19 ukázal, aké nebezpečné môžu byť.