Ópiové vojny boli konfliktom medzi Čínou a západnými veľmocami, najmä Spojeným kráľovstvom, v prvej polovici 19. storočia.

Tieto vojny vznikli z napätí spôsobených obrovským nelegálnym obchodom s ópiom, ktorý Západ aktívne podporoval a využíval na zvýšenie svojich ekonomických a politických výhod v Číne.

Avšak v pozadí vojny sa odohrával ešte ďalší problém – závislosť obyvateľstva na ópiu a rozmach pašeráctva drog, ktorý mal obrovský dopad na čínsku spoločnosť a zdravie miliónov ľudí.

Prvá ópiová vojna (1839 – 1842)

Počas 18. a 19. storočia Západ intenzívne obchodoval s Čínou, najmä so zlatom, hodvábom a čajom.

Západ mal však voči Číne veľké dlhy a Británia našla spôsob, ako tieto dlhy znížiť: začala dovážať ópium, pestované v Indii, do Číny.

Ópium sa v Číne rýchlo stalo návykovou drogou, ktorá spôsobovala závislosť u miliónov ľudí a devastovala čínsku spoločnosť.

Oficiálny obchod s ópiom bol v Číne zakázaný, preto sa Briti uchýlili k pašovaniu.

Pašeráci ópium dopravovali do južnej Číny, najmä do prístavu Kanton (dnešný Guangzhou), kde malo obrovský dopyt.

Britské a neskôr aj americké obchodné lode prenášali tony ópia do čínskych vôd, kde ich vykladali a predávali cez miestnych čínskych sprostredkovateľov.

1400 ton ópia ročne

Podľa niektorých odhadov sa koncom 30. rokov 19. storočia pašovalo do Číny približne 1 400 ton ópia ročne, čo spôsobilo prudký nárast závislosti medzi čínskymi obyvateľmi.

Ópium rýchlo našlo široké publikum, keďže jeho účinky boli euforické a poskytovali úľavu od bolesti a stresu.

Stalo sa obzvlášť populárne medzi mužmi z nižších vrstiev, robotníkmi a roľníkmi, ktorí ho používali na únik od ťažkého života.

Avšak aj medzi úradníkmi a aristokraciou sa fajčenie ópia šírilo, až napokon zasiahlo všetky spoločenské vrstvy.

Mnoho ľudí sa stalo silne závislými, čo znamenalo, že často míňali veľkú časť svojho príjmu na nákup ópia, namiesto toho, aby živili svoje rodiny alebo investovali do poľnohospodárstva a priemyslu.

Závislosť na ópiu priniesla so sebou nielen ekonomické problémy, ale aj vážne zdravotné komplikácie.

Dlhodobé užívanie spôsobovalo zhoršenie fyzického a mentálneho zdravia, pričom mnohí chronickí užívatelia trpeli slabosťou, vyčerpanosťou a zníženou imunitou. Posledné štádium, nie neobvyklé, bola smrť.

Rozklad morálnych hodnôt a narastajúce počty závislých prispeli k tomu, že čínska vláda musela krízu riešiť ako národný problém.

Odpoveď čínskej vlády

Cisárska vláda si bola vedomá negatívnych dôsledkov ópiovej závislosti a rozhodla sa zasiahnuť.

V roku 1839 čínsky úradník Lin Ce-sü nariadil zničenie veľkých zásob ópia, ktoré mali britskí obchodníci v prístave Kanton (dnešný Guangzhou).

Británia reagovala vojenskou silou, čo vyústilo do prvej ópiovej vojny.

Po sérii bitiek britská armáda v roku 1842 porazila Čínu a výsledkom bol Nankingský mier, ktorým Čína musela postúpiť Hongkong Spojenému kráľovstvu a otvoriť viaceré prístavy pre západný obchod.

Druhá ópiová vojna (1856 – 1860)

Aj po prvej ópiovej vojne pokračoval západný tlak na zvýšenie obchodných privilégií v Číne.

Británia a Francúzsko, podporované Spojenými štátmi a Ruskom, požadovali ďalšie výhody, ako napríklad otvorenie nových prístavov a uzákonenie legálneho obchodu s ópiom.

Keď Čína odmietla, Británia a Francúzsko spustili druhú ópiovú vojnu v roku 1856.

Po sérii konfliktov, ktoré zasiahli hlavné čínske mestá, vrátane Pekingu, bol podpísaný Pekingský mier v roku 1860.

Čína bola nútená súhlasiť s legalizáciou obchodu s ópiom, otvorením ďalších prístavov a slobodným pôsobením západných misionárov.

Dôsledky ópiových vojen

Ópiové vojny mali hlboký dopad na Čínu.

Cisárstvo bolo prinútené podvoliť sa koloniálnej nadvláde, čo oslabilo vládu a urýchlilo vnútorné nepokoje, ako boli Taipinské povstanie a neskorší pád dynastie Čching.

Ópiové vojny viedli k tzv. „storočiu poníženia,“ keď Čína stratila svoju suverenitu a podľahla kolonizácii a ekonomickému útlaku zo strany západných mocností.

Okrem toho ópiová závislosť zničila zdravie obrovského počtu Číňanov, spôsobila hospodárske problémy a prehĺbila sociálne rozdiely.

Ópiové vojny sú tak dôležitou kapitolou nielen čínskej histórie, ale aj globálnych dejín, ktoré ukazujú na mocenskú nerovnováhu a dôsledky imperializmu v Ázii.