Psychobiotiká sú definované ako probiotiká, ktoré po požití určitého množstva poskytujú hostiteľovi lepšie duševné zdravie. (Ilustračná foto: Pixabay)

Dnes je už známe, že trilióny mikróbov v našom tráviacom trakte, ktoré súhrnne nazývané mikrobióm, ovplyvňujú naše zdravie nespočetnými spôsobmi. Tieto mikroskopické oragnizmy v črevách riadia imunitný systém a pomáhajú vytvárať živiny. Takisto bránia naše telo proti infekciám a produkujú neurochemikálie, ktoré sú dôležité pre činnosť mozgu.

„Mikrobióm a črevá komunikujú s mozgom a naopak, mozog komunikuje s črevami a mikrobiómom.“ Christopher Lowry, docent integratívnej fyziológie na University of Colorado

Psychobiotiká a prepojenie medzi mozgom a črevami (Zdroj: Twitter)

História probiotík

Probiotiká, ako ich poznáme dnes, začali svoju cestu pred viac ako sto rokmi. Objavil ich ruský vedec a nositeľ Nobelovej ceny Elie Metchnikoff z Pasteurovho inštitútu v Paríži. Louis Pasteur identifikoval mikroorganizmy zodpovedné za proces fermentácie, zatiaľ čo Metchnikoff zisťoval možný vplyv týchto mikroorganizmov na ľudské zdravie. Metchnikoff si všimol, že bulharský vidiečania ovplývajú dlhovekosťou. Ich zvýšenú dĺžku života si spájal s pravidelnou konzumáciou fermentovaných mliečnych výrobkov, ako je napríklad jogurt.

Avšak história probiotík siaha omnoho ďalej. V staroindických ajurvédskych textoch sa konzumácia mlieka a mliečnych výrobkov spájala s dlhým a zdravým životom. Prvé obrazové dôkazy o praktizovaní dojenia objavili archeológovia počas vykopávok mesta Ur, starovekého centra Mezopotámie.

INZERCIA

Ilustračná foto: Jainath Ponnala

Mikrobióm a mozog

Novodobý výskum potvrdil tráviace a imunitné výhody užívania probiotík. A keďže sa vedci dozvedajú stále viac o prepojení čriev a mozgu, postupne sa približujú k vytvoreniu perspektívnej liečby psychiatrických porúch pomocou zmien v strave.

Náš  „druhý mozog“ je v črevách. Táto komplexná sieť neurónov a neurotransmiterov je známa aj ako črevný nervový systém.

Funguje to aj naopak

Väčšina doterajších výskumov skúmala, ako môžu zmeny mikrobiómu ovplyvniť mozog. Niektorí sa zamerali aj na opačný výskum. Hľadali odpoveď na otázku, či môže zmena správania zmeniť mikrobióm a zlepšiť zdravie čriev.

Gastroenterológ a neurológ Emeran Mayer spolu s doktorom psychológie Jeffreym Lacknerom nedávno dokončili štúdiu kognitívno-behaviorálnej terapie (CBT) zameranej na zníženie gastrointestinálnych symptómov u pacientov so syndrómom dráždivého čreva (IBS). Mayer a jeho kolegovia ukázali, že po aplikácii CBT sa u účastníkov s určitým mikrobiómom znížili príznaky IBS.

Inými slovami, mikrobióm mohol predpovedať, kto bude najlepšie reagovať na terapiu.

„To naznačuje účinok zhora nadol. Ak znížime úzkosť a zvýšime zručnosti na zvládanie stresových situácii, tieto signály sa dostanú z mozgu až k mikróbom v črevách.“ Mayer

New collection on the Gut-Brain connection & how #microbiota influence this bidirectional signaling axishttps://t.co/wqZPX7ErRZ pic.twitter.com/KWb9EhzTrx

— Nature Immunology (@NatImmunol) August 23, 2017

Na nové liečebné metódy si ešte počkáme

Bohužiaľ, je nepravdepodobné, že by sme sa v blízkej dobe dočkali nových liečebných metód.

Jedným z problémov je, že v súčasnosti ešte neexistujú štúdie o množstve potrebných dávok, aby sa dosiahol viditeľný rozdiel. Ďalším problémom je, že mikrobióm každého človeka je iný. To znamená, že rovnaká štandardná liečba nebude fungovať na každého. Nakoniec možno budeme potrebovať personalizované probiotiká, ktoré budú drahé.

Stredomorská strava

Čakaním na nové liečby však môžeme prehliadnuť najdôležitejší poznatok: naša strava má zásadný vplyv na naše duševné zdravie. Psychiatri a dietológovia už roky tvrdia, že zmena stravovacích návykov nás môže urobiť šťastnejšími alebo nám môže pomôcť udržať si vyrovnanú emocionálnu úroveň.

Stredomorská diéta bola dlho propagovaná pre svoje účinky na zdravie srdca. No teraz sa odporúča aj ako diéta, ktorá nás môže urobiť šťastnými, pretože podporuje rozmanitý a zdravý črevný mikrobióm.

Vyvážená strava je kľúčom k šťastnému a zdravému životu (Foto: Maddi Bazzocco)

Vedci a odborníci na zdravie definujú stredomorskú diétu voľne: konzumácia veľkého množstva čerstvého ovocia, zeleniny, fazule a šošovice, orechov, celozrnných výrobkov a olivového oleja, príležitostná konzumácia rýb, kuracieho mäsa, vajec a mliečnych výrobkov, vyhýbanie sa červenému mäsu, sladkostiam, koláčom a sušienkam.