Zima pomaly ustupuje, spod sivých mrakov čoraz častejšie prenikajú zubaté lúče jarného slnka a väčšina z nás sa nemôže dočkať teplých letných dní. Tí najviac nedočkaví si už na jarné prázdniny zarezervovali dovolenku pri mori, niektorí si užívajú výborné lyžiarske podmienky a pobyt na vysokohorskom slnku, ostatní sa aspoň na chvíľu vyberú do prírody.

Bez ohľadu na to, do ktorej skupiny patríte, nemali by ste zabudnúť, že s príchodom jari a slnečných dní si koža vyžaduje špeciálnu starostlivosť. Práve nebezpečné ultrafialové žiarenie, prítomné aj v slnečných lúčoch, je najčastejšou príčinou rakoviny kože. Vedeli ste ako rakovina kože vzniká, čo ju spôsobuje, kedy navštíviť lekára a ako si vyšetriť znamienka doma? Zozbierali sme rady odborníkov a vedcov.

1. Čo je rakovina kože?

Dermatovenerologička z AGEL Clinic v Bratislave Ľudmila Žigová pre webový portál teraz.sk vysvetlila, že pod označením rakovina kože odborníci rozumejú dve veľké skupiny ochorenia kože. „Sú to nádorové zmeny na koži bez predchádzajúcej pigmentácie kože, teda bez predchádzajúceho znamienka. Príčinou rozvoja týchto zmien je najmä žiarenie, najčastejšie ide o ultrafialové žiarenie, a teda aj slnečné žiarenie,“ načrtla Žigová.

„Ďalšou veľkou skupinou sú problémy, ktoré sa rozvíjajú na základe pigmentovaných lézií – znamienok. V tomto prípade je pre pacienta dôležité venovať pozornosť každej zmene na koži v zmysle zväčšenia znamienka, zmeny farby, tvaru, ohraničenia až krvácania. Práve toto sú príznaky, ktoré netreba podceňovať a je potrebné urýchlene vyhľadať odborníka,“ upozorňuje dermatovenerologička.

Jednoduchšie povedané, rakovina kože vzniká vtedy, ak kožné bunky začnú mutovať, čiže vytvárajú sa v nich chyby. Mutácie spôsobujú, že bunky rastú nekontrolovane a vytvárajú masu rakovinových buniek. Príčinou mutácií, teda poškodenia DNA, je ultrafialové žiarenie. To obsahujú slnečné lúče, ale nájdeme ho aj v svetlách solárií. Avšak nie všetky typy rakoviny kože zapríčiňuje ultrafialové žiarenie. Podľa odborníkov rakovinu spôsobuje aj životný štýl, vystavenie tela toxickým látkam alebo oslabený imunitný systém.

2. Kde sa rozvíja a koho postihuje?

Rakovina kože sa vyvíja najmä na miestach, ktoré sú najviac vystavené slnečným lúčom. Napríklad na pokožke hlavy, tváre, pier, uší, krku, hrudníka, paží a rúk a na nohách u žien. Avšak môže sa vytvoriť aj na miestach, ktoré len zriedka vidia denné svetlo, napríklad na dlaniach alebo pod nechtami.

INZERCIA

Ilustračný obrázok. Zdroj: pexels.com

Hoci mnohí ľudia veria, že rakovina kože obchádza ľudí tmavej pleti, nie je to tak. Ľudia svetlej pleti s pehami majú síce vyššiu pravdepodobnosť ochorenia, ale rakovinou trpia aj ľudia s tmavou pleťou. V týchto prípadoch je pravdepodobnejšie, že sa vyskytne v oblastiach, ktoré nie sú bežne vystavené slnku, ako sú dlane a chodidlá.

3.Aké faktory zvyšujú riziko rakoviny?

Medzi rizikové faktory patrí predovšetkým svetlá pleť, ktorá poskytuje menšiu ochranu pred nebezpečným UV žiarením. Ak máte blond alebo ryšavé vlasy, svetlé oči, pehy alebo sa ľahko spálite, máte oveľa väčšiu pravdepodobnosť vzniku rakoviny kože ako človek s tmavšou pokožkou.

Problémom sú aj popáleniny a pľuzgiere od slnka, či už z detstva alebo dospelosti a takisto nadmerné vystavovanie sa slnku. Ak žijete v slnečnom a vysokohorskom podnebí máte vyššiu pravdepodobnosť rakoviny kože než ľudia žijúci v chladnejšom teplotnom pásme.

Aj nadmerné množstvo materských a nepravidelných znamienok, škvŕn a kožných výrastkov  zvyšuje riziko rakoviny. Väčšiu pravdepodobnosť prepuknutia rakoviny máte aj vtedy, ak jeden z vašich rodičov alebo súrodenec mal rakovinu kože alebo ak ste ju vy osobne prekonali.

4. Kedy navštíviť lekára?

Najlepšou prevenciou pred rakovinou kože sú podľa odborníkov pravidelné lekárske prehliadky. Aj Ľudmila Žigová odporúča dohodnúť si kontrolu u lekára vždy, keď na koži zbadáte niečo nezvyčajné. Hoci nie každá zmena znamená rakovinu, prevenciu určite nezanedbajte. Čím skôr lekári odhalia rakovinu, tým je vyššia pravdepodobnosť úspešnej liečby.

Pred lekárskym vyšetrením dermatovenerologička odporúča domáce vyšetrenie kože alebo kontrolu blízkou osobou. Ako na to? Webový portál healthline.com ponúka praktický návod domácej kontroly znamienok, takzvané pravidlo ABCDE. Pri kontrole sa zamerajte na tieto body:

• A – asymetrické– Ak zdravé znamienko rozdelíte na polovicu, obe strany by mali byť rovnaké. Rakovinotvorné znamienka bývajú často asymetrické.
• B (z angl. Border) – hranica- Okraj rakovinovej škvrny alebo znamienka býva nepravidelný, rozmazaný alebo začervenaný.
• C (z angl. colour) – farba- Zdravé znamienko býva rovnomerne sfarbené v zvyčajne jednom odtieni hnedej. Rakovinové znamienko nemusí mať všade rovnakú farbu. Odtiene pozostávajú z niekoľkých farieb vrátane hnedej, čiernej, dokonca ojedinele aj bielej, červenej alebo modrej.
• D (z angl. Diameter)- priemer- Priemer znamienka je takisto dôležitý. Ak je priemer väčší ako 6 milimetrov treba spozornieť.
• E ( z angl. evolving) – Vývoj- Všímajte si aj, či znamienko rastie, mení farbu alebo tvar. Varovným signálom je aj svrbenie alebo krvácanie. Ani zmeny nemusia automaticky znamenať rakovinu, menia sa napríklad materské nerakovinové znamienka.

Pamätajte, že domáca technika je len pomôckou a nie náhradou vyšetrenia u špecialistu. „Jednoznačne by som odporúčala pravidelné preventívne vyšetrenie kože dermatológom. Technický rozvoj v podobe možnosti vyšetrenia aj hlbších štruktúr kože dermatoskopom prispieva k rýchlejšej diagnostike,“ dodala Žigová.

5. Ako sa pred rakovinou kože chrániť?

Bez ohľadu na ročné obdobie, či podnebie, lekári odporúčajú pravidelne si kontrolovať pokožku a znamienka a takisto sa vyhýbať soláriám. Počas slnečných dní a na dovolenke v tropických krajinách sa vyhýbajte prudkému poludňajšiemu slnku, noste klobúk a slnečné okuliare a nezabudnite na opaľovací krém.

Ilustračný obrázok, zdroj: pexels.com