V máji 2020 svet šokovalo video policajnej brutality v Spojených štátoch amerických. V dôsledku nej prišiel o život 46-ročný muž tmavej pleti George Floyd.

Spoločnosť pobúril brutálny čin policajta Dereka Chauvina, ktorý držal koleno na krku spomínaného muža aj po tom, čo sa u neho vyskytli známky dusenia.

Spomínaná udalosť viedla k masovým protestom známym pod hashtagom Black Lives Matter, pričom policajta Chauvina v apríli 2021 odsúdili za vraždu, informuje portál The New York Times. Ďalší traja policajti, ktorí sa na danom čine podieľali, boli odsúdení na niekoľko mesiacov väzenia.

K policajnej brutalite a štrukturálnemu rasizmu dochádza aj v Európe. Ako uvádza portál Euractiv, príkladom je príbeh 27-ročnej Semiry Adamu, ktorú v Belgicku udusili dvaja policajti počas toho, čo sa ju snažili spacifikovať. Do krajiny prišla nelegálne z Nigérie po tom, čo sa snažila vyhnúť nútenému sobášu.

Ďalší prípad zachytáva osud Adama Traoré, ktorý zomrel vo väzbe niekoľko hodín po tom, ako ho zatkli vo Francúzsku. Zoznam vyobrazujúci podobné situácie by mohol pokračovať. Na základe toho francúzsky europoslanec Younous Omarjee tvrdí, že rasizmus nie je výlučné americká záležitosť. Je prítomný všade vo svete, najmä v Európe.

Nemecko na prvej priečke

Agentúra Európskej únie pre základné práva na základe výsledkov prieskumu medzi černošskými prisťahovalcami prvej a druhej generácie v 13 krajinách EÚ, poukazuje na rastúcu mieru rasizmu v Európe, píše portál aktuality.sk. V minulosti sa realizoval pred šiestimi rokmi. Odvtedy sa podiel respondentov, ktorí sa za posledný rok cítili rasovo diskriminovaní, zvýšil na 34 %.

Po vražde Georga Floyda americkým policajtom sa uskutočnili masové protesty pod hashtagom Black Lives Matter. Zdroj: pexels.com

Na území Nemecka a Rakúska výsledky poukazujú až na 64 % podiel. K ďalšej krajine s najhoršími štatistikami patrí Fínsko, kde sa miera rasizmu zaznamenala v podobe 54 %.

Naopak, Portugalsko a Švédsko sú podľa respondentov krajinami, kde sa vyskytuje najnižšia miera obťažovania. Spolu s Poľskom sa u nich zaznamenala aj nízka miera rasovej diskriminácie.

Rasová segregácia na Slovensku

Na Slovensku môžeme rasizmus zaznamenať najmä prostredníctvom pretrvávajúcej systémovej diskriminácie Rómov. Deťom rómskej národnosti sa v mnohých prípadoch odopiera právo na vzdelanie, pričom sú radené do špeciálnych tried či škôl.

„Väčšina rómskych detí na Slovensku sa vzdeláva v čisto rómskych školách a triedach alebo v špeciálnych školách a triedach. Odsudzuje ich to na nekvalitné vzdelávanie a nejasnú budúcnosť,“ tvrdí pre RTVS organizácia Amnesty International.

Vyčíta nám to aj Európska komisia, pričom od roku 2015 vedie proti Slovensku konanie pre porušenie smernice o rasovej rovnosti. Za dôvod možno považovať spomínané nezákonné odčlenovanie rómskych detí vo vzdelávacom systéme.

V slovenskom vzdelávacom systéme dochádza k rasovej diskriminácii. Zdroj: pexels.com

Doposiaľ sa nepodnikli žiadne opatrenia, ktorých výsledok by viedol k zníženiu počtu detí z marginalizovaných komunít vzdelávaných oddelene od svojich rovesníkov. Zároveň Štátna školská inšpekcia poukazuje na závažné zistenia ohľadom segregácie rómskych detí. V mnohých prípadoch dochádza k nesprávnej a účelovej diagnostike.

Na základe toho Výbor OSN odporúča, aby sa na našom území prijali opatrenia potrebné na odstránenie segregácie a rasovej diskriminácie detí vo vzdelávaní. Dôraz sa kladie aj na zabezpečenie rovnakých príležitostí v prístupe ku kvalitnej edukácii.

„Slovensko tiež musí prijať opatrenia na zabezpečenie prístupu k primeranému bývaniu, na zlepšenie životných podmienok Rómov a Rómok, ako aj na ukončenie rezidenčnej segregácie,“ dodáva Amnesty International.

Dlhodobé prejavy diskriminácie

Podľa Amnesty International Slovakia vláda neprijala opatrenia na riešenie problémov ani v prípade policajnej razie v rómskej osade v Moldave nad Bodvou z roku 2013. Ako uvádza denník SME, už v počiatkoch tejto kauzy sa začalo s preverovaním toho, či bol postup policajtov v poriadku. Avšak zakrátko sa prípad otočil proti obyvateľom, z ktorých sa stali obvinení a neskôr obžalovaní.

Činy v podobe policajnej brutality možno zaznamenať aj na území Slovenska. Zdroj: pexels.com

Začiatkom marca tohto roka policajná inšpekcia opäť začala trestné stíhanie pre podozrenia zo zneužívania právomoci verejného činiteľa a ďalších trestných činov. Prípad skončil u rovnakého vyšetrovateľa, ktorý pôvodné vyšetrovanie v rokoch 2015 až 2016 zastavil v dôsledku pocitu, že Rómovia sa dopustili krivej výpovede.

Ďalšiu známu kauzu pripomína portál tvnoviny.sk. Ide o medializovaný videozáznam, v ktorom policajti chlapcov rómskej národnosti nútili dávať si navzájom facky či vyzliecť sa donaha. Situácia sa odohrala v roku 2009 na Obvodnom oddelení Policajného zboru Košice – Juh.

V roku 2020 došlo k oslobodeniu desiatich policajtov, ktorí sa na prípade podieľali, dodáva portál Pravda. Podľa vyjadrenia prvostupňového súdu nebola preukázaná existencia skutku, pre ktorý boli obžalovaní stíhaní.