Tvrdenia, že plnohodnotná strava pozostáva prevažne z mäsitých pokrmov, nemusia byť až tak pravdivé. V súčasnosti sa do popredia dostáva rastlinná strava, ktorá prináša značné zdravotné benefity. Mnohí na ňu prechádzajú z etických dôvodov, najmä pre ekologickú stopu, ktorá sa spája s chovom zvierat. Výnimku však netvoria ani lekárske odporúčania. Aký vplyv má daný druh stravovania na naše telo?

Efektívny recept na dlhovekosť

Aj napriek tomu, že rastlinná strava má mať pozitívny dopad na funkcie tela, mnohí ľudia sú voči nej skeptickí. Tím vedcov pôsobiacich na Bolonskej univerzite v Taliansku sa ich však snaží presvedčiť o opaku. Ako informuje portál ScienceAlert, prostredníctvom revízie odbornej literatúry z rokov 2000 až 2023 zistili, že vegetariáni a vegáni majú tendenciu mať v niektorých oblastiach lepšie zdravotné výsledky.

To však neznamená, že mäsité pokrmy musíte ihneď zo svojho jedálnička vyradiť. Stačí, ak vykonáte menšie zmeny v stravovaní, ktoré môžu byť kľúčové pri zlepšení zdravotnej kondície.

Talianskym vedcom pri vykonaní podrobnej analýzy pomohol najmä rapídny nárast priaznivcov uvedeného druhu stravovania za posledné desaťročie. Na základe toho mohla zahŕňať práce týkajúce sa vplyvu vegetariánstva na rakovinu či kardiovaskulárne ochorenia.

Už v minulosti viaceré štúdie poukazovali na nepriaznivé účinky jedla. Za príklad možno považovať stravovacie návyky obsahujúce vysoký príjem červeného a spracovaného mäsa, rafinovaných obilnín a pridaného cukru. V prípade, že ide o bežný druh stravovania, ide o vysoké riziko vzniku kardiovaskulárnych chorôb či rakoviny. Ako si však s danými zdravotnými ťažkosťami vie poradiť rastlinná strava?

V súčasnosti čoraz viac ľudí prechádza na rastlinnú stravu. Zdroj: pexels.com

INZERCIA

Tím talianskych vedcov pod lekárskym vedením na získanie podrobných výsledkov študoval celkovo 48 prehľadov a metaanalýz, ktoré prebiehali od januára 2000 do júna 2023. Na základe nich dospel k zisteniu, že vegetariánska a vegánska strava sa spája s lepším zdravotným stavom v rámci viacerých rizikových faktorov.

Rastlinné diéty sa celkovo spájajú s lepšou hladinou cholesterolu a kontrolou cukru v krvi. Za zmienku stojí aj nižší index telesnej hmotnosti či nižšia miera zápalu v tele. V neposlednom rade sa u vegetariánov a vegánov vyskytuje nižšie riziko rakoviny a srdcových ochorení, čo môže predĺžiť ich život o niekoľko rokov.

Každá minca má dve strany

Vegetariánska a vegánska strava však podľa doposiaľ zistených údajov nemá špeciálny vplyv na priebeh tehotenstva. U tehotných žien nedošlo k výrazne nižšiemu riziku zvýšenej hladiny cukru v krvi či hypertenzie.

„Vegetariáni okrem zníženého príjmu mäsa jedli menej rafinovaných obilnín a konzumovali tuky, sladkosti či kalorické nápoje rovnako ako nevegetariáni, pričom mali zvýšenú konzumáciu širokej škály rastlinných potravín,“ uvádza tím vedcov.

Na to, aby sme podporili svoje zdravie, nemusíme teda nutne prestať jesť mäso. K jednému z kľúčových faktorov patrí znížená konzumácia spracovaných potravín a pokrmov s vysokým obsahom pridaného tuku a cukru.

Na zlepšenie zdravia nemusíte úplne vylúčiť zo svojho jedálnička mäso. Zdroj: pexels.com

Každá minca má dve strany a aj rastlinná strava má negatíva. Jej výlučná konzumácia môže viesť k nedostatku vitamínov a minerálov. Výnimku netvoria ani alergie či gastrointestinálne ochorenia, ktoré súvisia s poškodeným tráviacim ústrojenstvom.

Treba brať ohľad aj na to, že výsledky nového výskumu podliehajú obmedzeniam pôvodných štúdií. Nevylučuje sa potreba nového výskumu, ktorý poukáže na to, prečo rastlinné diéty pozitívne korelujú s lepším zdravotným stavom.

„Naša štúdia hodnotí rôzne vplyvy diét bez zvieracieho mäsa na kardiovaskulárne zdravie a riziko rakoviny, pričom ukazuje, ako môže byť vegetariánska strava prospešná pre ľudské zdravie. Zároveň môže byť jednou z účinných preventívnych stratégií pre dve najvplyvnejšie chronické ochorenia v 21. storočí,“ dodávajú vedci na záver.

Rastlinnú stravu majú v obľube aj Slováci

Flexitariánstvo sa v posledných rokoch stáva vhodným spôsobom stravovania pre ľudí, ktorí chcú jesť zdravšie, avšak nechcú sa úplne vzdať mäsitých pokrmov. Kým v roku 2022 podľa prieskumu Danone počet flexitariánov na Slovensku vykazoval 2,3 % percenta, v roku 2023 išlo už o 6,2 percenta, uvádza denník Pravda.

Častá konzumácia mäsa sa spája s vyšším rizikom rakoviny a kardiovaskulárnych chorôb. Zdroj: pexels.com

Najčastejší dôvod, prečo sa respondenti rozhodli pre daný druh stravovania, zahŕňal zdravotné problémy. Danú odpoveď zvolilo 36 % ľudí. Slováci však začínajú mať záujem aj o ekológiu, pričom 13 % opýtaných za najdôležitejší faktor pri stravovaní považuje prínos pre prírodu. Naopak, až 49 % respondentov konzumuje mäso takmer každodenne. U ďalších 37 % tvorí časť ich jedálnička niekoľkokrát do týždňa.

Flexitariánstvo je v našich končinách rozšírené najmä u mladších vekových skupín. Príkladom sú ľudia do 26 rokov, ktorí konzumujú mäso maximálne dvakrát týždenne. V rámci pohlavia ho preferujú viac ženy.