Najšťastnejšou krajinou sveta sa opäť stalo Fínsko. Na základe toho spustilo prvý svetový online kurz šťastia
Tak ako každý rok, svetom obehol rebríček najšťastnejších krajín sveta. Fínsko si svoje prvenstvo obhájilo už šiesty rok po sebe, v rebríčku nechýbali ani krajiny susediace so Slovenskom. Výročná správa World Happiness Report sa každoročne vydáva 20. marca, ktorý je známy ako Medzinárodný deň šťastia, informuje portál Forbes. Vydáva ju nezisková organizácia Sustainable Development Solutions… Prečítať celé
Lenka Šamajová
Rodáčka z Kysúc, ktorá žije v Trnave. Písanie je jej blízke od strednej školy, pričom už tretí rok študuje na fakulte masmediálnej komunikácie. Od októbra 2021 pôsobí ako stážistka v denníku SME. Okrem toho pôsobila ako redaktorka v Startitupe, aktuálne píše pre UnitedLife. Vo voľnom čase nepohrdne ani poéziou.
Tak ako každý rok, svetom obehol rebríček najšťastnejších krajín sveta. Fínsko si svoje prvenstvo obhájilo už šiesty rok po sebe, v rebríčku nechýbali ani krajiny susediace so Slovenskom.
Výročná správa World Happiness Report sa každoročne vydáva 20. marca, ktorý je známy ako Medzinárodný deň šťastia, informuje portál Forbes. Vydáva ju nezisková organizácia Sustainable Development Solutions Network, ktorú založila Organizáciou spojených národov. Posudzuje globálne šťastie vo viac než 150 krajinách.
Na to, aby dospela k finálnym výsledkom, musí zohľadniť šesť kľúčových faktorov. Zahŕňajú sociálnu podporu, výšku príjmov, zdravie, slobodu, štedrosť a absenciu korupcie. Zároveň využíva dáta z otvorených zdrojov, ku ktorým patrí napríklad Gallup World Poll.
Najväčšie šťastie sa pripisuje Škandinávii
Ako sme uviedli v úvode, prvé miesto si obhájilo opäť Fínsko. Druhé a tretie miesto získali Dánsko a Island. Aj na základe toho môžeme vidieť, že najväčšia kvalita života sa pripisuje škandinávskym krajinám.
Na základe daných výsledkov autori správy tvrdia, že severské krajiny si zaslúžia osobitnú pozornosť už len pre ich všeobecne vysokú úroveň osobnej a inštitucionálnej dôvery.
„Zavážilo aj, že v rokoch 2020 a 2021 mali v porovnaní s ostatnými západoeurópskymi krajinami o dve tretiny nižšiu úmrtnosť na Covid-19. Miera úmrtnosti tu bola 27 obetí na 100 obyvateľov, kým v ostatných západoeurópskych krajinách to bolo až 80,“ dodávajú.
K jednému z kľúčových faktorov sa pripisuje aj vysoká dôvera voči vláde, ako sme uviedli v našom predošlom článku. Odzrkadľuje to najmä dobre fungujúca demokracia, veľkorysé sociálne dávky či nízka miera kriminality a korupcie. Výnimku netvoria ani prosperujúci školský systém alebo univerzálna zdravotná starostlivosť.
„Inštitucionálne budovanie dôveryhodnej a dobre fungujúcej vlády a kultúrne budovanie pocitu komunity a jednoty medzi občanmi sú teda najdôležitejšími krokmi k spoločnosti, kde sú ľudia šťastní,“ ozrejmujú uvedené skutočnosti škandinávski vedci v spomínanej správe.
Cesta za šťastím v podobe online kurzu
Vzhľadom na to, že rebríček najšťastnejších krajín sveta potvrdil opäť dominanciu Fínska, táto severská krajina sa rozhodla rozdávať rady, ako na šťastný život. Ako uvádza Forbes, Fínsko spustilo prvý svetový online kurz šťastia, ktorého cieľom je „nájsť svojho vnútorného Fína“. Zúčastniť sa ho však môže len desiatka vybraných ľudí.
Na štvordňový kurz vo fínskom regióne Lakeland sa mohli záujemcovia prihlásiť do 2. apríla. Uskutoční sa od 12. do 15. júna v rezorte Kuru, pričom každá vila má vlastnú saunu a wellness.
O vybraných účastníkov sa postará štátna agentúra Visit Finland, pričom ich to nebude stať ani cent. Ostatní záujemcovia sa môžu zúčastniť bezplatného online kurzu, ktorý agentúra spustí pre verejnosť koncom leta.
Víťazov čaká pestrý program v podobe koučingu, ktorého súčasťou budú témy zamerané na prírodu a životný štýl, zdravie a rovnováhu, naplánovanie si svojich všedných dní či jedlo a fyzickú pohodu. Celý kurz bude prebiehať v podobe fínskej filozofie, ktorá sa zakladá na tom, že šťastie nie je nejaký mystický stav. Ide skôr o zručnosť, ktorú je možné sa naučiť.
Zároveň Fínsko tvrdí, že šťastie v ich končinách pramení z blízkeho vzťahu k prírode. Pozornosť sa upriamuje najmä na lesy či jazerá a malebné ostrovy, ktoré sú označené za dokonalé miesta na oddych.
Ako sú na tom ostatné krajiny?
Forbes dodáva, že niektoré krajiny si v tohtoročnej správa polepšili. Patrí k ním napríklad Izrael, ktorý si polepšil o päť bodov. Svoju stálu priečku si obhájilo aj Holandsko, pričom je na piatom mieste.
K ďalším pozitívne hodnoteným krajinám patrí Švédsko, ktoré si v porovnaní s minulým rokom polepšilo o jednu priečku a patrí mu šieste miesto. Hneď za ním sa ocitlo Nórsko. Aj to odzrkadľuje fakt, že kvalita života v škandinávskych krajinách je naozaj vysoká.
Oproti minulému roku si polepšila aj Kanada, ktorej patrí 13. miesto. Výnimkou nie sú ani Spojené štáty, ktoré sa umiestnili v prvej pätnástke. Najväčšiemu zvratu v hodnotení čelí Litva, ktorá si od roku 2017 polepšila o viac ako 30 miest. Na základe toho sa v tohtoročnej správe umiestnila v prvej dvadsiatke.
Niektoré krajiny si však pohoršili. Patria k ním Luxembursko, Írsko, Nemecko či Spojené kráľovstvo, pričom klesli o niekoľko priečok. Pozitívne neobstálo ani Francúzsko, ktoré tento rok zo zoznamu úplne vypadlo.
Pokiaľ ide o susediace krajiny so Slovenskom, najlepšie obstálo Rakúsko, avšak v top 20 je aj Česko, ktorému patrí 18. miesto.
Najväčšie nešťastie postihlo krajiny zasiahnuté vojnou
Súčasťou výročnej správy sú aj miesta s nižšou životnou úrovňou. Najhoršie sa v rebríčku umiestnili krajiny zasiahnuté vojnou, konkrétne Afganistan a Libanon. Priemerne hodnotenie života na stupnici od 1 do 10 sa v daných krajinách pohybuje až o päť bodov nižšie v porovnaní s krajinami, ktoré obstáli prvých desať miest.
V pätici najnešťastnejších krajín sveta sa ocitli aj Sierra Leone, Zimbabwe či Kongo.
Správa sa zároveň zaoberá aj stavom sveta v roku 2023. Podľa jednej z autoriek správy, Lary Aknin, sú výsledky sľubné. Tvrdí, že už druhý rok po sebe môžeme vidieť v spoločnosti rôzne formy každodennej láskavosti, ku ktorým patrí napríklad pomoc cudziemu človeku, prispievanie na charitu alebo dobrovoľníctvo.