Keď rozvod dopadne zle, naozaj zle, vznikne film ako žiadny iný. Keď sa odhodláte na film Posadnutosť, ktorý v roku 1981 natočil poľský režisér Andrzej Žulawski, stotožňujeme sa s odporúčaním magazínu Rolling Stone: „Pozerajte s niekým, koho neznášate.”

Posadnutosť (1981) 

Nestihnú odznieť ani úvodné titulky a z nepokojnej kamery je jasné, že toto nebude žiadna oddychovka. Bude iba horšie. Manžel Mark (Sam Neill) sa vracia z utajenej vládnej misie v rozdelenom Berlíne a tak, ako Berlínsky múr rozdeľoval dva nekompatibilné svety, aj medzi ním a manželkou Annou (Isabelle Adjaniová) je nepreklenuteľná bariéra, len o tom ešte nevie. Anna je sprvu tá racionálnejšia, snaží sa mu vysvetliť, že jeho dlhé pracovné cesty ich odcudzili, že ich syn by v manželstve bez lásky len trpel, že rozvod je síce poľutovaniahodná, ale najlepšia možnosť.

Manželstvo Marka a Anny krachuje v meste, ktoré je samo rozdelené. Zdroj: screenshot, YouTube

Mark nesúhlasí a keď sa dozvie o manželkinom pomere, dáva svoju frustráciu rázne najavo, čo môžu dosvedčiť aj zamestnanci kaviarne Café Einstein Stammhaus na Kurfürstenstraße 58. Neskôr sa primieša milenec Heinrich (Heinz Bennent), ktorý v celej svojej podivuhodnosti nie je najväčším problémom. Annu ovláda niečo oveľa hrozivejšie, inými slovami, Žulawského hlod do ucha amerického producenta, že Posadnutosť je sčasti film o žene, ktorá spáva s chobotnicou, nebol iba prázdnym a nadneseným dožadovaním sa pozornosti. Dodnes ťažko povedať, či je výtvor autora špeciálnych efektov Carla Rambaldiho (Votrelec, E.T. – Mimozemšťan) stelesnením Anninho utrpenia alebo len choromyseľným výplodom.

INZERCIA

Krv a mlieko

Žulawski prežil pred nakrútením snímky rozvod a asi nebol pekný. Dal priechod svojím najtemnejším pocitom, postavám napríklad podhodil elektrický nôž, keby si náhodou ubližovali málo. Pred niektorými scénami svojich hercov údajne zhypnotizoval, aby prenikol hlbšie do ich vnútra. Scény z manželského života zrazu nadobúdajú iný rozmer.

Kuchynské predmety ako nástroje na sebapoškodzovanie. Zdroj: screenshot, YouTube

Annin nervový kolaps kulminuje tesne za polovicou filmu do bodu, odkiaľ niet návratu. Na stanici metra dýcha ťažko, hoci vyšla jedno poschodie eskalátorom. Potom sa začne metať, hádzať sa o stenu a ohlušujúco kričať. V kŕčoch sa zvíja na špinavej zemi, to všetko predtým, než jej z otvorov vytečú krv a biela tekutina pripomínajúca mlieko. V nasledujúcej scéne hovorí Markovi, že potratila a že stratila vieru. Opäť, bola to metaforická strata viery alebo to bol skutočný potrat, po ktorom stratila vieru, v Boha, v seba, v čokoľvek?

Anna stratila vieru. Zdroj: screenshot, YouTube

Vyčerpávajúci herecký výkon

Kulminuje aj výkon Isabelle Adjaniovej, ktorá nás od začiatku hypnotizovala modrými okáľmi. Ocenili ju v Cannes aj Césarom, francúzskym ekvivalentom Oscara, no vyžiadalo si to svoju daň: „Posadnutosť je typ filmu, ktorý môžete robiť len za mlada. Žulawski je režisér, ktorý vás vtiahne do svojho sveta temnoty a démonov. V mladosti je to v poriadku, lebo sa tam chcete vydať, nakrútili sme výnimočný film, no zranil ma skrz-naskrz. Nikto si nezlámal kosti, ale pýtala som sa sama seba: „Ako a prečo som to spravila?” Nemyslím si, že by s ním nejaká herečka niekedy natočila dva filmy.”

Poľský režisér na to spomínal v dokumente Žulawski o Žulawskom v roku 2000: „Podľa môjho názoru hrala nádherne a aj ona vedela, že hrala na hrane. Nechcela s nami pozerať natočené scény, ako jediná, a ja tomu rozumiem. Niečo sa už vtedy rodilo v jej mysli, niečo, čo by som nazval syndrómom hviezdy. Začala sa vnímať ako dokonalá, výnimočná, nedotknuteľná bytosť a to ju doviedlo do katastrofy. Je už taká vypchatá chemikáliami, silikónom a bohvie čím, že sa na seba nepodobá. Je ako Portrét Doriana Graya, nechce zostarnúť a nechce na sebe vidieť nijakú chybu. Chce byť mladšia ako jej vlastné deti. Táto strašná námaha, ktorú investovala, aby zostala mladá, ju dostala do stavu, keď s ňou už nikto nechce pracovať, hoci je veľmi talentovaná herečka.“

„Vyzerá ako Frankenstein, je to neskutočné. Začalo sa to práve v čase, keď sme spolupracovali, no ja som to nevidel. Nechcela sa vidieť na obraze, ak by zbadala silu hnevu a zúrivosti, akú zahrala, pohyby tela a výrazy tváre, pomyslela by si: „Bože, veď ja mám byť krásna, večne mladá a nepoznačená.”

Isabelle Adjaniová. Zdroj: screenshot, YouTube

Žulawski ju nedokázal ochrániť

„Keď sme dopozerali dokončený film, pokúsila sa o samovraždu. Išla do kúpeľne, vzala jednorazovú žiletku s dvoma čepieľkami 0,2 milimetra od seba a snažila sa podrezať si zápästie. Je to absurdné a nedá sa to brať úplne vážne, takto to robí mnoho hviezd, ale mal som z toho výčitky. Bral som to, že je to moja zodpovednosť, že ja som na vine. Keď niekto hrá v mojom filme a potom je v takomto rozpoložení, znamená to, že mi niečo ušlo. Nedokázal som ju ochrániť.“

„Povedal som jej: „Počúvaj, mňa budú za tento film prenasledovať, lebo zachádza dosť ďaleko a ľudia nemajú radi, keď ich priveľmi týrajú cez obraz. Ty však získaš všetky možné ceny a tvoja kariéra sa reštartuje.” A tak aj bolo. Získala kopu ocenení a na mňa sa spustila vlna kritiky, že zasa zveličujem a že znova robím to, čo by som nemal. Bolo to presne tak, ako som povedal.”

Nezaraditeľný film

Žulawski si veľa uznania neužil, najmä nie v rodnej krajine, tvorivú slobodu našiel až vo Francúzsku. Škatuľkovať jeho film do psychologického hororu či iného žánru by bolo prvoplánové, pripodobňovať ho je nemožné. Má aj kriminálnu zápletku, dvaja súkromní detektívi museli zomrieť, lebo odhalili Annino tajomstvo, záver spestrili výborne natočené akčné scény.

Andrzej Žulawski. Zdroj: screenshot, YouTube

Na pozeranie tohto filmu musí pre každého dozrieť správny čas. Nebude to na prvú, možno ani druhú, štvrtú či siedmu, keď sa však ozve Posadnutosť, budete počuť vnútorné volanie, ktorému je ťažké odolať. To nás Andrzej Žulawski pozýva na rozvod s démonmi.

Zdroje: rollingstone.com, youtube.com, reddit.com, imdb.com

Zdroj titulnej fotografie: screenshot, YouTube