Robotka Sophia je podľa vlastných slov bez pohlavia, ale nebráni sa tomu, že jej ľudia určujú ženské pohlavie. Považuje sa za feministku, oceňuje Prahu ako mesto, v ktorom vzniklo slovo „robot“, má dokonca zmysel pre humor a snaží sa rozvíjať vlastnú empatiu. Toto nie je úryvok zo sci-fi románu, ale marketingový ťahák práve prebiehajúcej technologickej konferencie v Prahe.

Vývoj robotov s ľudskou podobou (takzvaných humanoidov) napreduje doslova míľovými krokmi. Na internete môžeme vidieť videá strojov, ktoré nielen chodia, ale aj bežia a skáču ako ľudia, vykonávajú za nich rôzne práce a navyše sa na nich aj podobajú. V súčasnosti najvyspelejším robotom, čo sa týka podobnosti človeku, je Sophia. Jej tvorcovia ju vytvorili ako ženu, ale sama sa považuje za bezpohlavnú; ale aj napriek tomu feministku, ktorá verí v rovnoprávnosť pohlaví.

Dokáže odpovedať na otázky a reagovať aj mimikou tváre. Toto nie je sci-fi, ale robotka Sophia, výrobok súkromnej spoločnosti. (zdroj foto: Wikimedia Commons/ITU Pictures)

V októbri 2017 sa robot Sophia bez priezviska stal oficiálnym občanom Saudskej Arábie, ktorá takto mienila verejne demonštrovať svoj záujem byť otvorenou krajinou pre inovácie. Síce tam dodnes ženy trpia na segregáciu, robotická žena je skrátka niečo iné. Vyrobila ju spoločnosť Hanson Robotics a tá ju používa ako kuriozitu, s ktorou cestuje po technologických konferenciách po celom svete. Občianstvo Saudskej Arábie robotka získala na konferencii Future Investment Initiative.

U našich západných susedov sa momentálne koná významná konferencia Týden inovací ČR 2018, ktorá potrvá až do nedele. Na nej sa robotka Sophia zúčastnila niekoľkých vystúpení, ktoré jej výrobca spojil s odbornými prednáškami a s rozhovorom so živým moderátorom Nikitom Poljakovom. Je pochopiteľné, že najvyspelejší robot sveta vzbudil mimoriadnu pozornosť, verejnosti bolo umožnené zhotovovať si so Sophiou aj selfies. Návštevníci dostali iba jedinú podmienku, že sa nesmú robota dotýkať. Nie však preto, že by mohol zareagovať nečakane a niekomu ublížiť, ale z oveľa prozaickejšieho dôvodu: mohol by sa poškodiť. Robot je tvorený komplexným elektromechanickým ústrojenstvom, ktorý nahradzuje tvárové a krčné svalstvo, celý mechanizmus je prekrytý gumenou pokožkou. Robot tak dokáže nielen rozprávať syntentickým dámskym hlasom, ale aj krútiť očami, pracovať s mimikou tváre, imitovať prekvapenie, strach, dobrú náladu alebo aj výčitky. Skrátka, výrobcovia sa snažili robota čo najviac priblížiť človeku.

INZERCIA

Robotka Sophia je iba počítač, hoci sa na človeka veľmi podobá. Nemá ani štipku citu či empatie, hoci sama tvrdí, že sa ju snaží rozvíjať. (zdroj foto: Wikimedia Commons/ITU Pictures)

To, že robotka Sophia rozpráva plynule, nie je výsledok dobre premyslených nahrávok. Robot počúva a odpovedá celkom sám, pretože ho riadi v súčasnosti najvyspelejšia umelá inteligencia, akú sú vedci schopní dosiahnuť. Robot si neuvedomuje sám seba, ale budí dojem, že tomu tak je. Vo svojej podstate je to iba počítač, ktorý dokáže reagovať na podnety, avšak v extrémne sofistikovanej forme – v celých zrozumiteľných vetách a so schopnosťou pamätať si a učiť sa.

Robotka Sophia (zdroj foto: Wikimedia Commons/ITU Pictures)

Zaujímavosťou je, že práve Česká republika je krajinou, kde vzniklo dielo R.U.R. od Karla Čapka. Čapek ako vôbec prvý človek na svete vymyslel a použil pojem „robot“, ktorý sa stal medzinárodne rešpektovaným pomenovaním elektromechanických strojov riadených počítačom. Čapkovi vraj tento názov poradil jeho brat Josef a je odvodený od slova „robota“, ktorú mali roboty (resp. v románe skôr roboti) vykonávať namiesto ľudí. Čapkove dielo neskončilo dobre. Práve naopak, s ľuďmi to dopadlo veľmi zle. Roboti sa vzbúrili, pretože ľudia ich zneužívali a sami už žiadnu prácu nevykonávali, čím sa stali celkom zbytočnými. Robotka Sophia údajne verí, že ľudia a roboty musia spolupracovať. Chceli by sme veriť, že to tak aj ostane…