V roku 1957 japonský avantgardný umelec Akira Kanayama vygeneroval pomocou upravených detských autíčok na diaľkové ovládanie prvé abstraktné kresby.

Roboty však môžu generovať nielen náhodné obrazce, ale na základe algoritmizácie konkrétnej maliarskej techniky s použitím prvkov umelej inteligencie aj naozajstné obrazy, pričom ako vzor je použitá digitálna fotografia tváre, krajiny či inej scény.

Populárnymi sú aj kaligrafické aplikácie, kedy robot píše perom, uhlíkom, štetcom či inými štandardnými maliarskymi nástrojmi vybrané texty ozdobným písmom. Ako príklad uveďme prepis celej biblie vo verzii Martina Luthera robotom Kuka, pričom práca trvala celých 7 mesiacov.

Bežnou aplikáciou je kresba portrétu v štýle pouličných umelcov…

Robotická kaligrafia, zdroj: oficiálna fotografia

Z iného súdka sú výtvory tzv. interaktívneho sochárstva. Medzi prvé možno zaradiť pohyblivú sochu CYSP-1 (Cybernetic Spatiodynamic Sculpture) dokončenú v roku 1956 umelcom Nicolasom Schöfferom, ktorá na zmeny vo svojom okolí reagovala zvukovými, svetelnými a pohybovými odozvami.

Populárnymi boli aj interaktívne sochy SAM a Senster (Sensitive Monster) vytvorené na prelome 60. a 70.rokov Edwardom Ihnatowiczom, pričom druhá z nich bola veľa rokov inštalovaná vo výstavnej sále Evolution firmy Philips v Eindhovene. Obe boli schopné lokalizovať okoloidúcich návštevníkov, obracať sa k nim resp. inak s nimi interagovať.

Vhodne skonštruované roboty vedia obsluhovať aj klasické hudobné nástroje – od klavíru, cez sláčikové a dychové nástroje až po bicie. Vo svete sa usporadúvajú koncerty robotických skupín, za všetky spomeňme nemeckú robotickú formáciu Compressorhead (na titulnej fotografii článku), ktorá má aktuálne okrem speváka a 3 gitaristov aj robotického bubeníka a jeho pomocníka obsluhujúceho činely. Do oblasti robotiky patrí aj tretia ruka umožňujúca ľudskému bubeníkovi rozšíriť jeho interpretačné možnosti.

Svoje aplikácie našli robotické zariadenia aj v divadelnej a filmovej tvorbe. Nezabudnuteľným bolo napr. interview s vtedy už nežijúcim sci-fi spisovateľom Philip K. Dickom, ktorého stvárnil robot s ľudskou tvárou od firmy Hanson Robotics. Tá už veľa rokov realizuje pre filmárov rôzne mimozemské či robotické postavy. Medzi jej posledné výtvory patrí aj známa robotka Sophia.

Robotický herec, zdroj: oficiálna fotografia

Prvé automatické mechanické divadlo predstavil už v staroveku vynálezca Herón Alexandrijský, zo 17.storočia pochádzajú správy o robotizovanom bábkovom divadle rodiny hodinára Takedo Omi v japonskej Osake.

Prvé robotické postavy boli použité v divadelnej hre Hataraku Watashi od autora Oriza Hirata, v ktorej vystupujú herci-roboty Takeo a Momoko (išlo o humanoidné roboty Wakamaru od firmy Mitsubishi).

V roku 2010 britská firma Engineered Arts prezentovala na trhu robota RoboThespian, ktorý je tiež určený na obsadenie rôznych divadelných postáv spolu s ľuďmi.

RoboThespian, zdroj: oficiálna fotografia

V neposlednom rade treba spomenúť aj aplikáciu dlhých robotických ramien a lietajúcich dronov za účelom snímania rozsiahlych dynamických scén, pri divadelných predstaveniach, koncertoch a podobne.

Do sféry umenia možno určite zaradiť aj ekologickejšiu náhradu klasického ohňostroja vo forme synchronizovanej skupiny malých robotických dronov s osvetlením rôznych farieb, ktoré umožňujú na oblohe realizovať dynamicky sa meniace obrazce.

Robotický ohňostroj z dronov, zdroj: oficiálna fotografia